Počas pandémie, keď boli mnohí nútení ostať doma, stúpla aj sledovanosť TV staníc, zvlášť správ a mimoriadnych relácií. Ľudia na Slovensku sledujú dianie na politickej scéne viac ako inokedy a hodnotia. Nová vláda prišla do ťažkého obdobia, mnohé rozhodnutia musí robiť za pochodu a aj také, aké v histórii nemajú obdobu. Ale aj napriek tomu nemôže byť jej činnosť alibistická, amatérska a pokrytecká.
Občania sa vo voľbách rozhodli pre štyri koaličné strany aj preto, že sa jasne vymedzili proti korupcii, proti dosadzovaniu „našich“ ľudí na riadiace funkcie. Otvorene sa hlásili k transparentnosti vo všetkých svojich činnostiach, k zoštíhľovaniu štátnych organizácií, k spolupráci budúcej koalície. Sľubov bolo skutočne veľa, ale aj keď má nový kabinet za sebou iba necelé dva mesiace, je potrebné mu nastaviť zrkadlo, aby alibizmus, amaterizmus a pokrytectvo nebolo súčasťou vládnej koalície, pretože takéto vládnutie má dosah na každého občana .
Ľudia si veľmi pochvaľovali rétoriku predsedu OĽaNO Igora Matoviča pred voľbami, kde jasne deklaroval, že sa pri obsadzovaní postov v štátnom sektore nebude prihliadať na stranícku knižku, ale na odbornosť. Aká je skutočnosť? Dennodenne sme svedkami toho, že významné odborné pozície obsadzujú neúspešní členovia strán z kandidátky do NR SR a pán premiér Matovič sa zmohol iba na vyjadrenie, že dovtedy, pokiaľ sa neurobí hrubá čiara medzi politikou a odbornosťou, aby sa ochránil aj odborný personál na ministerstvách a v štátnej správe, dovtedy sú nominácie na jednotlivé posty v úradoch v rukách ministerstiev. Takéto pokrytectvo určite nie je v súlade s predvolebnou rétorikou, ani s prijatým Programových vyhlásením vlády SR. Dokedy chce pán Matovič čakať s hrubou čiarou? Kým sa obsadia všetky významné miesta „našimi“ ľuďmi?
Ako si majú občania vysvetliť význam schváleného PVV v časti, kde sa hovorí o voľbe členov Súdnej rady, ak je skutočnosť pri jej voľbe v NR SR, ale aj priamo vo vláde úplne iná. Opäť alibi – to bude platiť až do budúcna.
V novej vláde je potrebné oceniť ministrov, ktorí sa jasne vymedzujú proti takýmto praktikám. Ako príklad chcem uviesť pani ministerku Kolíkovú, ktorá v rozhovore pre denník Pravda v článku pod názvom „Niektoré kompromisy v koalícii bolia“, veľmi otvorene sa hlási k predvolebným sľubom a odmieta alibizmus.
Pán premiér Matovič si každý deň užíva mediálny priestor a vtedy, keď si myslí, že sa mu ho nedostáva, stíha ešte aj zábavné televízne relácie, ale našťastie má ministrov, ktorí rokujú s podnikateľmi, živnostníkmi, firmami o cielenej pomoci. Ibaže, takýto minister, konkrétne pán Sulík, ktorý si ozaj zaslúži pochvalu, narazí na ješitnosť samotného predsedu vlády. Pomoc ľuďom, ktorí zatvorili zo dňa na deň svoje prevádzky a prišli o živobytie mala byť rýchla, účelná aj dostatočná. Bohužiaľ, je pomalá, neadresná a jej hodnota je výsmechom všetkým tým, ktorým štát prerušil prácu. Tu je na mieste otázka, prečo si premiér myslí, že vie o podnikaní viac ako ekonóm Sulík? Žeby opäť ješitnosť? Ak minister hospodárstva hlasno volá po kompenzácii výpadku nájomného, asi rozumie tomu, že nájomné za prevádzku, to nie je iba úver, ale aj komunálne dane a poplatky, poistenia nehnuteľnosti, bezpečnostný systém, administratívny aparát,… a aj nájomcov príjem.
Výpočet všetkých alibistických a vyhováračských udalostí počas dvoch mesiacov by bol veľmi dlhý. Počnúc zákazom cestovania počas veľkonočných sviatkov, čo si nakoniec odniesli radoví policajti alebo nezvládnutá povinná karanténa,…
Ale to nie je účelom môjho článku. Ten je iba v pripomenutí pánovi premiérovi Matovičovi, že na vládnutie má vládu, jednotlivých ministrov, nech ich nechá odborne rozhodovať, nech okrem personálnych otázok, ktoré im veľkodušne povolil až do „hrubej čiary“, prevezmú plnú zodpovednosť aj za chod, riadenie a hlavne rozhodovanie svojich ministerstiev. Bez toho, aby boli brzdení vlastným predsedom vlády.
Mgr. Monika Smolková, bývala poslankyňa Európskeho parlamentu.