EÚ podporovala svojich východných susedov a krajiny západného Balkánu počas koronakrízy, no zvažuje aj ďalšie prehlbovanie spoločných vzťahov.
EÚ si cení dobré vzťahy s ostatnými krajinami, najmä s tými, ktoré ležia hneď za jej hranicami. Prostredníctvom rôznych iniciatív od dohôd o voľnom obchode po partnerstvá sa snaží stimulovať obchod a spoluprácu a podporovať demokraciu, ľudské práva a právny štát.
Platí to aj pre krajiny pozdĺž jej východných hraníc. Krajiny západného Balkánu by sa mohli v budúcnosti stať ďalšími členmi EÚ. Medzi kandidátske krajiny patrí Čierna Hora, Albánsko, Srbsko a Severná Macedónsko. Potenciálnymi kandidátmi sú Bosna a Hercegovina a Kosovo.
EÚ tiež vytvorila Východné partnerstvo, rámec pre spoluprácu medzi EÚ a jej východnými susedmi – Gruzínskom, Moldavskom, Ukrajinou, ako aj Arménskom, Azerbajdžanom a Bieloruskom.
EÚ okrem pomoci týmto krajinám pri prekonávaní koronakrízy uvažuje aj o tom, ako ďalej prehĺbiť spoločné vzťahy.
Pomoc pri pandémii COVID-19
Okrem 3,07 miliardy eur, ktoré boli oznámené v apríli v apríli, Parlament 15. mája schválil 3 miliardy eur v podobe výhodných pôžičiek na pomoc susedom a partnerským krajinám EÚ po koronakríze. Albánsko dostane 180 miliónov eur, Bosna a Hercegovina 250, Gruzínsko 150, Jordánsko 200, Kosovo 100, Moldavsko 100, Čierna Hora 60, Severné Macedónsko 160, Tunisko 600 miliónov eur a Ukrajina 1,2 miliardy.
Medzi ďalšie konkrétne opatrenia EÚ patrí nová iniciatíva v oblasti zdravotnej bezpečnosti s Európskym strediskom pre kontrolu chorôb. Iniciatíva, na ktorú bolo vyčlenených 9 miliónov eur, pokrýva všetkých 23 susedných a kandidátskych krajín a zameriava sa na budovanie kapacít pre epidemiológov a zdravotnícky personál v prvej línii.