Európska zelená dohoda: Zosúladenie hospodárstva a spoločnosti EÚ s klimatickými cieľmi

Európska komisia v stredu prijala balík návrhov, ktorých cieľom je pripraviť politiky EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania na zníženie čistých emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Toto zníženie emisií v nasledujúcom desaťročí je zásadné preto, aby sa Európa stala do roku 2050 prvým klimaticky neutrálnym kontinentom na svete a aby sa Európska zelená dohoda naplnila. V návrhoch Komisia predstavila legislatívne nástroje na dosiahnutie cieľov dohodnutých v európskom právnom predpise v oblasti klímy a na zásadnú premenu nášho hospodárstva a spoločnosti v záujme spravodlivej, zelenej a prosperujúcej budúcnosti.

Rozsiahly a vnútorne prepojený súbor návrhov

Aktuálne návrhy umožnia zrýchliť znižovanie emisií skleníkových plynov v nasledujúcom desaťročí. Tieto návrhu kombinujú: rozšírenie obchodovania s emisiami na nové odvetvia a sprísnenie súčasného systému EÚ na obchodovanie s emisiami, rozsiahlejšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, vyššiu energetickú efektívnosť, rýchlejšie zavádzanie druhov nízkoemisnej dopravy a infraštruktúry a palív na ich podporu, zosúladenie daňových politík s cieľmi Európskej zelenej dohody, opatrenia na zabránenie úniku uhlíka a nástroje na zachovanie a rozšírenie našich prirodzených záchytov uhlíka.

• V rámci systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS) sa stanovuje cena uhlíka a každoročne sa znižuje strop emisií z určitých hospodárskych odvetví. Za posledných 16 rokov sa vďaka nemu úspešne znížili emisie z výroby elektriny a energeticky náročných priemyselných odvetví o 42,8 %. Komisia dnes navrhuje znížiť celkový emisný strop ešte viac a zvýšiť ročnú mieru znižovania emisií. Takisto navrhuje, aby sa postupne zrušili bezodplatné emisné kvóty pre leteckú dopravu, aby došlo k zosúladeniu s globálnym systémom kompenzácie a znižovania emisií uhlíka v medzinárodnom letectve (CORSIA) a aby sa do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) po prvý raz začlenili emisie z lodnej dopravy. Na riešenie nedostatočného znižovania emisií v cestnej doprave a budovách sa zriaďuje nový samostatný systém obchodovania s emisiami pre distribúciu palív do cestnej dopravy a budov. Komisia takisto navrhuje zvýšiť objem inovačných a modernizačných fondov.
• Ako doplnok k značným výdavkom na klímu z rozpočtu EÚ by členské štáty mali vynakladať všetky svoje príjmy z obchodovania s emisiami na projekty v oblasti klímy a energetiky. Vyhradená časť príjmov z nového systému pre cestnú dopravu a budovy by sa mala použiť na riešenie možného sociálneho vplyvu na zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy.
• V nariadení o spoločnom úsilí sa každému členskému štátu prideľujú ambicióznejšie ciele zníženia emisií z budov, cestnej a vnútroštátnej námornej dopravy, poľnohospodárstva, odpadového hospodárstva a malých priemyselných odvetví. Vzhľadom na rozdielne východiskové pozície a kapacity jednotlivých členských štátov sú tieto ciele určené podľa ich HDP na obyvateľa a prispôsobené podľa nákladovej efektívnosti.
• Členské štáty nesú spoločnú zodpovednosť aj za odstraňovanie uhlíka z atmosféry, a preto sa v nariadení o využívaní pôdy, lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve stanovuje celkový cieľ EÚ týkajúci sa odstraňovania uhlíka prostredníctvom prirodzených záchytov, ktorý zodpovedá 310 miliónom ton emisií CO₂ do roku 2030. V záujme splnenia tohto celkového cieľa sa budú musieť členské štáty venovať svojim záchytom uhlíka a rozšíriť ich v zmysle svojho vnútroštátneho cieľa. EÚ by sa mala snažiť dosiahnuť do roku 2035 klimatickú neutralitu v odvetviach využívania pôdy, lesného hospodárstva a poľnohospodárstva vrátane emisií z poľnohospodárstva iných ako CO₂, ako sú napríklad emisie z používania hnojív a hospodárskych zvierat. Cieľom stratégie EÚ pre lesy je zlepšiť kvalitu, kvantitu a odolnosť lesov EÚ. Podporuje lesníkov a lesné biohospodárstvo, pričom zachováva udržateľnosť ťažby a využívania biomasy a chráni biodiverzitu. Zároveň sa v nej stanovuje plán výsadby troch miliárd stromov v celej Európe do roku 2030.
• Výroba a využívanie energie zodpovedajú za 75 % emisií EÚ, a preto je nevyhnutné urýchliť prechod na ekologickejší energetický systém. V smernici o obnoviteľných zdrojoch energie sa stanoví zvýšený cieľ vyrábať do roku 2030 40 % našej energie z obnoviteľných zdrojov. K tomuto cieľu prispejú všetky členské štáty. Navrhujú sa pritom špecifické ciele pre využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti dopravy, vykurovania a chladenia, v budovách a priemysle. V záujme splnenia našich klimatických a environmentálnych cieľov sa sprísnia kritériá udržateľnosti využívania bioenergie. Členské štáty zároveň musia pri navrhovaní systémov na podporu bioenergie zabezpečiť, aby bola dodržaná zásada kaskádového využívania drevnej biomasy.
• V snahe znížiť celkovú spotrebu energie, znížiť emisie a odstrániť energetickú chudobu sa v smernici o energetickej efektívnosti zvýši záväzný ročný cieľ zníženia spotreby energie na úrovni EÚ. Podľa neho sa určia vnútroštátne príspevky a ročný záväzok k úspore energie pre jednotlivé členské štáty sa takmer zdvojnásobí. Verejný sektor bude musieť každoročne obnoviť 3 % svojich budov s cieľom rozprúdiť vlnu obnovy, vytvoriť pracovné miesta a znížiť spotrebu energie a náklady pre daňových poplatníkov.
• Proti nárastu emisií v cestnej doprave je potrebná kombinácia opatrení, ktoré by dopĺňali obchodovanie s emisiami. Prísnejšie normy týkajúce sa emisií CO₂ pre autá a dodávky urýchlia prechod na mobilitu s nulovými emisiami, keďže sa na základe nich sa bude od roku 2030 vyžadovať zníženie priemerných emisií nových automobilov o 55 % a od roku 2035 o 100 % v porovnaní s úrovňami z roku 2021. Vďaka tomu budú mať všetky nové automobily registrované od roku 2035 nulové emisie. S cieľom zabezpečiť, aby mohli vodiči nabíjať alebo tankovať svoje vozidlá v spoľahlivej sieti v celej Európe, sa v revidovanom nariadení o infraštruktúre pre alternatívne palivá bude od členských štátov požadovať, aby súbežne s predajom automobilov s nulovými emisiami rozširovali svoju nabíjaciu kapacitu a aby na hlavných diaľniciach nainštalovali nabíjacie a čerpacie stanice v pravidelných rozstupoch: každých 60 kilometrov elektrické nabíjacie stanice a každých 150 kilometrov vodíkové čerpacie stanice.
• Keďže letecké a námorné palivá spôsobujú značné znečistenie, takisto si vyžadujú cielené doplnenie obchodovania s emisiami. V nariadení o infraštruktúre pre alternatívne palivá sa vyžaduje, aby mali lietadlá a lode vo veľkých prístavoch a na veľkých letiskách prístup k dodávkam čistej elektrickej energie. V rámci iniciatívy ReFuelEU Aviation budú dodávatelia palív povinní primiešavať do leteckého paliva čerpaného na letiskách EÚ čoraz viac udržateľných leteckých palív vrátane syntetických nízkouhlíkových palív známych ako e-palivá. Podobne aj iniciatíva FuelEU Maritime bude podnecovať zavádzanie udržateľných námorných palív a technológií s nulovými emisiami, a to stanovením maximálneho limitu na obsah skleníkových plynov v energii využívanej v lodiach, ktoré sa zastavia v európskych prístavoch.
• Daňový systém pre energetické výrobky musí chrániť a zdokonaľovať jednotný trh a podporovať zelenú transformáciu poskytovaním tých správnych stimulov. V rámci revízie smernice o zdaňovaní energie sa navrhuje zosúladiť zdaňovanie energetických výrobkov s politikami EÚ v oblasti energetiky a klímy. Revízia zároveň podporuje čisté technológie a odstraňuje zastarané výnimky a znížené sadzby, ktoré v súčasnosti podnecujú používanie fosílnych palív. Nové pravidlá majú znížiť škodlivé účinky súťaže v oblasti daní z energie a pomôcť členským štátom zabezpečiť si príjmy zo zelených daní, ktoré škodia rastu menej než dane z práce.
• A napokon, vďaka novému mechanizmu uhlíkovej kompenzácie na hraniciach sa cena uhlíka premietne do ceny dovozu cieleného spektra výrobkov, čím sa zabezpečí, aby ambiciózne európske opatrenia v oblasti klímy neviedli k tzv. úniku uhlíka. Vďaka tomu sa zároveň zaistí, že zníženie emisií v Európe prispeje k celosvetovému poklesu emisií namiesto toho, aby sa výroba s vysokými emisiami CO₂ vytlačila mimo Európy. Zámerom je tiež podnietiť priemysel mimo EÚ a našich medzinárodných partnerov, aby postupovali rovnako.

Všetky tieto návrhy sú prepojené a vzájomne sa dopĺňajú. Tento vyvážený balík a príjmy, ktoré vytvára, potrebujeme na zabezpečenie transformácie, vďaka ktorej bude Európa spravodlivá, zelená a konkurencieschopná, pričom zodpovednosť v nej bude rozložená rovnomerne medzi rôznymi odvetviami a členskými štátmi a v prípade potreby sa poskytne dodatočná pomoc.

Sociálne spravodlivá transformácia

Hoci zo strednodobého až dlhodobého hľadiska prínosy politík EÚ v oblasti klímy jasne prevažujú nad nákladmi na túto premenu, v krátkodobom horizonte hrozí, že tieto politiky mimoriadne zaťažia zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používateľov dopravy. V návrhu politík, ktoré sú súčasťou balíka, sa preto náklady na boj proti zmene klímu a adaptáciu na ňu spravodlivo rozdeľujú.

Navyše nástroje na spoplatnenie uhlíka zvyšujú príjmy, ktoré možno opätovne investovať do inovácie, hospodárskeho rastu a investícií do čistých technológií. Navrhuje sa nový sociálny fond na ochranu klímy s cieľom poskytnúť členským štátom osobitné finančné prostriedky na pomoc občanom pri financovaní investícií do energetickej efektívnosti, nových vykurovacích a chladiacich systémov a čistejšej mobility. Sociálny fond na ochranu klímy by sa financoval z rozpočtu EÚ s použitím sumy zodpovedajúcej 25 % očakávaných príjmov z obchodovania s emisiami pochádzajúcimi z palív používaných v budovách a cestnej doprave. Na základe cielenej zmeny viacročného finančného rámca na obdobie 2025 – 2032 poskytne členským štátom prostriedky vo výške 72,2 miliardy eur. S návrhom na čerpanie rovnakej sumy finančných prostriedkov od členských štátov by fond zmobilizoval 144,4 miliardy eur na sociálne spravodlivú transformáciu.

Prínosy dnešného úsilia o ochranu ľudí a planéty sú jasné: čistejšie ovzdušie, chladnejšie a zelenšie mestá a veľkomestá, zdravší občania, nižšia spotreba energie a nižšie účty za energiu, európske pracovné miesta, technológie a priemyselné príležitosti, väčší priestor pre prírodu a zdravšia planéta, ktorú budeme môcť odovzdať budúcim generáciám. Hlavnou výzvou zelenej transformácie Európy je zabezpečiť, aby sa jej výhody a príležitosti čo najrýchlejšie a najspravodlivejšie dostali ku všetkým. Použitím rôznych politických nástrojov dostupných na úrovni EÚ môžeme zabezpečiť, aby bolo tempo zmeny dostatočné, no nie príliš rozvratné.

Súvislosti

V Európskej zelenej dohode, ktorú Komisia predložila 11. decembra 2019, sa stanovuje cieľ spraviť z Európy do roku 2050 prvý klimaticky neutrálny kontinent. Na základe európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ktorý tento mesiac nadobudne účinnosť, sa do platnej legislatívy integruje záväzok EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu a strednodobý cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Záväzok EÚ znížiť svoje čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % bol v decembri 2020 oznámený zmluvným stranám Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) ako príspevok EÚ k plneniu cieľov Parížskej dohody.

Vďaka súčasným právnym predpisom EÚ v oblasti klímy a energetiky sa emisie skleníkových plynov v EÚ znížili v porovnaní s rokom 1990 už o 24 %, zatiaľ čo hospodárstvo EÚ sa za rovnaké obdobie zväčšilo o približne 60 %. Tým zanikla priama úmera medzi rastom a emisiami. Tento odskúšaný a overený legislatívny rámec tvorí základ uvedeného balíka právnych predpisov.

Komisia pred predložením týchto návrhov vykonala rozsiahle posúdenia vplyvu, aby zistila, aké príležitosti a náklady prinesie zelená transformácia. Návrh Komisie zvýšiť cieľ EÚ v oblasti zníženia čistých emisií do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 podporili aj závery komplexného posúdenia vplyvu, ktoré sa uskutočnilo v septembri 2020. Ukázalo sa, že tento cieľ je dosiahnuteľný aj prínosný. Dnešné legislatívne návrhy sa opierajú o podrobné posúdenia vplyvu, v ktorých sa zohľadňuje prepojenie s ostatnými časťami balíka.

Zelená transformácia sa podporí z dlhodobého rozpočtu EÚ na nasledujúcich sedem rokov. Na podporu opatrení v oblasti klímy je zameraných 30 % programov financovaných z 2 biliónov eur viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027 a nástroja NextGenerationEU. Na opatrenia v oblasti klímy je vyčlenených 37 % zo 723,8 miliardy eur (v bežných cenách) určených na Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, z ktorého sa budú financovať národné programy obnovy členských štátov v rámci nástroja NextGenerationEU.

Vyjadrenia členov kolégia: