EuropskeNoviny.sk
„Slovensko je krajinou s významným počtom tzv. cezhraničných pracovníkov, ktorých pandémia COVID-19 mimoriadne zasiahla. Preto som v rámci hodnotenia poučení z pandémie hlasno volal po garanciách otvorených hraníc a podľa možnosti spoločných európskych pandemických riešeniach do budúcnosti. V rámci môjho vystúpenia som tiež zdôraznil, že silnejšou a odolnejšou EÚ sa staneme až po úplnej integrácii krajín západného Balkánu do EÚ, či v krátkodobejšom horizonte pristúpením Rumunska, Bulharska a Chorvátska do Schengenského priestoru. Neopomenul som ani to, že musíme ďalej posilňovať jednotný trh, zlepšiť podnikateľské prostredie, ako aj chrániť naše ekonomické záujmy, postavené na voľnom obchode.“
Vyhlásil to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVEZ SR) Martin Klus na neformálnom zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti (GAC), ktoré sa uskutočnilo 22. a 23. júla 2021 v Slovinsku. Išlo o prvé spoločné rokovanie ministrov a štátnych tajomníkov pre európske záležitosti členských krajín Európskej únie pod taktovkou slovinského predsedníctva v Rade EÚ, ktoré sa začalo 1. júla 2021 a potrvá do konca roka 2021.
V úvode rokovania predstavilo Slovinsko priority polročného predsedníctva, počas ktorého sa chce zamerať na štyri oblasti: posilnenie odolnosti EÚ voči globálnym krízam a budovanie strategickej autonómie, Konferencia o budúcnosti Európy, právny štát, ako aj schopnosť zaistiť bezpečnosť a stabilitu nielen Únii, ale aj v susedných krajinách.
„Z pohľadu Slovenska je rovnako nevyhnutné, aby intenzívne napredovala Konferencia o budúcnosti Európy. Podporujeme zahrnutie krajín západného Balkánu do tohto celoeurópskeho dialógu. Zameranie slovinského predsedníctva na región západného Balkánu je plne v súlade so zahraničnopolitickými prioritami Slovenska. V tomto kontexte veľmi vítame plán zorganizovať v októbri 2021 summit EÚ-západný Balkán,“ vyhlásil štátny tajomník MZVEZ SR Martin Klus.
Ministri a štátni tajomníci pre európske záležitosti sa následne venovali téme budovania odolnosti EÚ po kríze vyvolanej pandémiou COVID-19. Za cieľ si dali identifikovať možnosti ako zlepšiť odolnosť, pripravenosť a efektivitu Únie reagovať na potencionálne krízy v budúcnosti. Na pozvanie Slovinska sa na diskusiu zúčastnili aj partneri z krajín západného Balkánu.
„Pandémia ochorenia COVID-19 nám v Európe ukázala, že každá minca má dve strany. Na jednej strane sme neraz bolestivo zistili, kde sú naše limity, no na druhej strane sme dostali jedinečnú príležitosť poučiť sa, aby sme boli v budúcnosti lepšie pripravení a mohli účinnejšie čeliť podobným výzvam. A práve na to by sa mali naďalej sústrediť aj členské štáty EÚ. Slovensko preto vysoko oceňuje priority slovinského predsedníctva v Rade EÚ, pretože jasne reagujú na aktuálne najviac rezonujúce témy v Únii,“ vyhlásil štátny tajomník M. Klus.
Zároveň dodal, že predovšetkým budovanie odolnosti a ekonomická obnova po koronakríze, s dôrazom na tzv. zelenú a digitálnu transformáciu, sú oblasti, ktoré musia byť v centre našej pozornosti.
Na okraj neformálneho zasadnutia Rady pre všeobecné záležitosti (GAC) sa uskutočnilo aj bilaterálne rokovanie štátneho tajomníka MZVEZ SR Martina Klusa s podpredsedom vlády Severného Macedónska pre európsku integráciu Nikolom Dimitrovom. Partneri okrem bilaterálnych otázok diskutovali aj o aktuálnom stave prístupového procesu Severného Macedónska do Európskej únie, ktorý Slovensko dlhodobo podporuje.
