To je záver vedeckej štúdie IPOL (Policy Department for Economic, Scientific and Quality of Life Policies).
Podpísala sa pod ich obrovskú nezamestnanosť, pod chabé vzdelávanie, ale aj pod ich sociálnu izoláciu a psychické problémy. Výsledky tejto štúdie sú alarmujúce. Dnes sa nimi zaoberal Výbor EP pre zamestnanosť a sociálne veci pod mojím vedením.
A musím povedať, že som sa hanbila. Kým väčšina štátov EÚ prijala už na začiatku krízy opatrenia na zmiernenie dopadov na ochranu zraniteľných mladých ľudí, Slovensko spalo. Zo šiestich odborných riešení sme si adoptovali len jedno. Pritom EÚ v rámci programu Youth guarantee – Záruka pre mladých, dáva členským štátom okrem odporúčaní aj PENIAZE na ich realizáciu.
A keďže nezamestnanosť mladých bola aj pred pandémiou veľmi vysoká, dalo sa očakávať, že kríza ich problémy len prehĺbi.
Niet budúcnosti bez budúcich generácií. Toto nie je fráza. A tak sa pýtam – aká budúcnosť nás čaká s mladými, ktorým sme nedokázali dať poriadne vzdelanie, prácu, ani ochrániť ich mentálne zdravie?
Toto nie je o zlej EÚ, už są zobuďme. Toto je o nezodpovednosti vlád členských štátov, ktoré si nedokážu určiť priority, ani naplno využiť peniaze z EÚ, ani sa učiť od lepších.
A na Slovensku by sme sa konečne mali prestať hladkať po bruchu a porovnávať sa s horšími. Vtedy bude dobre, keď obstojíme v porovnaní s lepšími.