EuropskeNoviny.sk
Komisia navrhla Akt o čistom nulovom priemysle s cieľom rozšíriť výrobu čistých technológií v EÚ a zabezpečiť, aby bola Únia dobre pripravená na prechod na čistú energiu. Túto iniciatívu oznámila predsedníčka von der Leyenová ako súčasť priemyselného plánu Green Deal.
Zákon posilní odolnosť a konkurencieschopnosť výroby čistých technológií v EÚ a zvýši bezpečnosť a udržateľnosť nášho energetického systému. Vytvorí lepšie podmienky na zriaďovanie projektov s nulovou čistou spotrebou energie v Európe a priláka investície s cieľom, aby sa celková strategická výrobná kapacita Únie v oblasti technológií s nulovou čistou spotrebou energie do roku 2030 priblížila alebo dosiahla aspoň 40 % potrieb Únie na ich zavedenie. Tým sa urýchli pokrok pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a prechod na klimatickú neutralitu a zároveň sa zvýši konkurencieschopnosť priemyslu EÚ, vytvoria sa kvalitné pracovné miesta a podporí sa úsilie EÚ o dosiahnutie energetickej nezávislosti.
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla: „Potrebujeme regulačné prostredie, ktoré nám umožní rýchly prechod na čistú energiu. Zákon o čistom nulovom priemysle to umožní. Vytvorí najlepšie podmienky pre tie odvetvia, ktoré sú kľúčové na to, aby sme do roku 2050 dosiahli čistú nulu: technológie ako veterné turbíny, tepelné čerpadlá, solárne panely, obnoviteľný vodík, ako aj skladovanie CO2. Dopyt v Európe a na celom svete rastie a my teraz konáme, aby sme zabezpečili, že európskymi dodávkami budeme môcť uspokojiť väčšiu časť tohto dopytu.“
Spolu s návrhom európskeho zákona o kritických surovinách a reformou štruktúry trhu s elektrickou energiou stanovuje zákon o čistom nulovom priemysle jasný európsky rámec na zníženie závislosti EÚ od vysoko koncentrovaného dovozu. Využitím skúseností získaných z pandémie Covid-19 a energetickej krízy vyvolanej ruskou inváziou na Ukrajinu pomôže zvýšiť odolnosť európskych dodávateľských reťazcov čistej energie.
Navrhované právne predpisy sa zaoberajú technológiami, ktoré významne prispejú k dekarbonizácii. Patria medzi ne: solárna fotovoltaika a solárna tepelná energia, veterná energia na pevnine a energia z obnoviteľných zdrojov na mori, batérie a skladovanie, tepelné čerpadlá a geotermálna energia, elektrolyzéry a palivové články, bioplyn/biometán, zachytávanie, využívanie a skladovanie uhlíka a sieťové technológie, udržateľné technológie alternatívnych palív, pokročilé technológie na výrobu energie z jadrových procesov s minimálnym odpadom z palivového cyklu, malé modulárne reaktory a súvisiace najlepšie palivá vo svojej triede. Osobitnú podporu dostanú strategické technológie Net Zero uvedené v prílohe k nariadeniu, na ktoré sa vzťahuje referenčná hodnota 40 % domácej výroby.
Kľúčové opatrenia na podporu investícií do výroby technológií s nulovou čistou hodnotou
Zákon o čistom nulovom priemysle je postavený na týchto pilieroch:
Stanovenie priaznivých podmienok: zákon zlepší podmienky pre investície do čistých nulových technológií zlepšením informovanosti, znížením administratívnej záťaže pri zriaďovaní projektov a zjednodušením procesov udeľovania povolení. Okrem toho sa v akte navrhuje uprednostniť strategické projekty s nulovou čistou hodnotou, ktoré sa považujú za nevyhnutné na posilnenie odolnosti a konkurencieschopnosti priemyslu EÚ, vrátane miest na bezpečné ukladanie zachytených emisií CO2. Budú môcť využívať kratšie lehoty na vydávanie povolení a zjednodušené postupy.
Urýchlenie zachytávania CO2: v akte sa stanovuje cieľ EÚ dosiahnuť do roku 2030 ročnú kapacitu 50 mil. ton vtláčaných do strategických úložísk CO2 v EÚ s proporcionálnymi príspevkami výrobcov ropy a zemného plynu v EÚ. Tým sa odstráni hlavná prekážka rozvoja zachytávania a ukladania CO2 ako ekonomicky životaschopného riešenia v oblasti klímy, najmä v energeticky náročných odvetviach, v ktorých sa ťažko znižuje spotreba energie.
Uľahčenie prístupu na trhy: s cieľom podporiť diverzifikáciu dodávok technológií s čistou nulovou hodnotou sa v akte vyžaduje, aby verejné orgány pri verejnom obstarávaní alebo aukciách zohľadňovali kritériá udržateľnosti a odolnosti technológií s čistou nulovou hodnotou.
Zlepšenie zručností: akt zavádza nové opatrenia na zabezpečenie kvalifikovanej pracovnej sily podporujúcej výrobu technológií s nulovou potrebou v EÚ vrátane zriadenia priemyselných akadémií s nulovou potrebou, ktoré bude podporovať a na ktoré bude dohliadať platforma Net-Zero Europe. Tie prispejú k vytvoreniu kvalitných pracovných miest v týchto dôležitých odvetviach.
Podpora inovácií: akt umožňuje členským štátom zriadiť regulačné pieskoviská na testovanie inovatívnych čistých nulových technológií a stimulovať inovácie za flexibilných regulačných podmienok.
Platforma Net-Zero Europe bude pomáhať Komisii a členským štátom koordinovať činnosť a vymieňať si informácie, a to aj v súvislosti s priemyselnými partnerstvami v oblasti čistej nuly. Komisia a členské štáty budú spolupracovať aj na zabezpečení dostupnosti údajov na monitorovanie pokroku pri dosahovaní cieľov Aktu o čistom nulovom priemysle. Platforma Net-Zero Europe bude podporovať investície tým, že bude identifikovať finančné potreby, úzke miesta a osvedčené postupy pre projekty v celej EÚ. Bude tiež podporovať kontakty v európskych odvetviach s nulovou spotrebou energie, pričom bude využívať najmä existujúce priemyselné aliancie.
Na ďalšiu podporu zavádzania obnoviteľného vodíka v rámci EÚ, ako aj dovozu od medzinárodných partnerov, Komisia predstavila aj svoje predstavy o podobe a funkciách Európskej vodíkovej banky. Tým vysiela jasný signál, že Európa je miestom pre výrobu vodíka.
Ako bolo oznámené v priemyselnom pláne Green Deal, prvé pilotné aukcie na výrobu vodíka z obnoviteľných zdrojov sa začnú v rámci inovačného fondu na jeseň 2023. Vybraným projektom bude udelená dotácia vo forme pevnej prémie na kilogram vyrobeného vodíka na maximálne 10 rokov prevádzky. Tým sa zvýši financovateľnosť projektov a znížia sa celkové kapitálové náklady. Aukčná platforma EÚ môže členským štátom ponúknuť aj „aukcie ako službu“, čo tiež uľahčí výrobu vodíka v Európe. Komisia ďalej skúma, ako navrhnúť medzinárodný rozmer Európskej vodíkovej banky s cieľom stimulovať dovoz vodíka z obnoviteľných zdrojov. Do konca roka by mali byť všetky prvky vodíkovej banky funkčné.
Ďalšie kroky
Navrhované nariadenie musí teraz pred jeho prijatím a nadobudnutím účinnosti prerokovať a schváliť Európsky parlament a Rada Európskej únie.
Súvislosti
Európska zelená dohoda, ktorú Komisia predložila 11. decembra 2019, stanovuje cieľ, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom. Záväzok EÚ dosiahnuť klimatickú neutralitu a priebežný cieľ znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 sú právne záväzné na základe európskeho klimatického zákona.
Legislatívny balík na realizáciu európskej ekologickej dohody poskytuje plán, ktorý má európske hospodárstvo pevne nasmerovať na dosiahnutie jeho klimatických ambícií, pričom plán REPowerEU urýchľuje odklon od dovážaných ruských fosílnych palív. Spolu s akčným plánom pre obehové hospodárstvo stanovuje rámec pre transformáciu priemyslu EÚ na obdobie čistej nulovej spotreby.
Priemyselný plán Green Deal bol predstavený 1. februára s cieľom podporiť priemysel s nulovou čistou spotrebou a zabezpečiť včasné dosiahnutie cieľov európskeho Green Deal. V pláne sa stanovuje, ako EÚ zvýši svoju konkurenčnú výhodu prostredníctvom investícií do čistých technológií a bude naďalej viesť na ceste ku klimatickej neutralite. Reaguje na výzvu Európskej rady, aby Komisia predložila návrhy na mobilizáciu všetkých príslušných vnútroštátnych nástrojov a nástrojov EÚ a zlepšenie rámcových podmienok pre investície s cieľom zabezpečiť odolnosť a konkurencieschopnosť EÚ. Cieľom prvého piliera plánu je vytvoriť predvídateľné a zjednodušené regulačné prostredie pre odvetvia s nulovou čistou spotrebou. Na tento účel Komisia okrem Aktu o čistom nulovom priemysle predkladá Európsky akt o kritických surovinách, aby sa zabezpečil udržateľný a konkurencieschopný hodnotový reťazec kritických surovín v Európe, a navrhla reformu štruktúry trhu s elektrickou energiou, ktorá umožní spotrebiteľom využívať nízke výrobné náklady obnoviteľných zdrojov energie.
