Vinárska politika EÚ nedosahuje environmentálne a kompetitívne ciele

Vinárska politika EÚ nedosahuje stanovené environmentálne ciele a jej opatrenia sa nezameriavajú priamo na konkurencieschopnosť tohto sektora. Vyplýva to zo správy, ktorú v pondelok zverejnil Európsky dvor audítorov (EDA).

Audítori pripomenuli, že sektor vinohradníctva a vinárstva je v EÚ prísne regulovaný a podporovaný. Vinohradníci dostávajú od EÚ približne 500 miliónov eur ročne na reštrukturalizáciu vinohradov a zvýšenie ich konkurencieschopnosti. Od roku 2016 môžu požiadať aj o povolenie vysádzať ďalšie vinohrady. Cieľom je umožniť kontrolovaný rast výrobného potenciálu (do maximálneho ročného zvýšenia o 1 %) a zároveň zabrániť nadmernej ponuke. „Podpora konkurencieschopnosti sektora vinohradníctva a vinárstva je pre EÚ nevyhnutná a dôležitá, ale mala by ísť ruka v ruke so zlepšením environmentálnej udržateľnosti. Ani pri jednom z týchto cieľov opatrenia EÚ zatiaľ nepriniesli výsledky,“ uviedla Joëlle Elvingerová, členka EDA, ktorá viedla tento audit.

Audítori vyjadrujú poľutovanie nad tým, že napriek veľkému objemu finančných prostriedkov vinárska politika EÚ urobila málo pre životné prostredie. Najmä v reštrukturalizačnom opatrení sa nezohľadňujú ekologické ciele. V praxi nie sú financie EÚ nasmerované na projekty, ktorých cieľom je znížiť vplyv pestovania viniča na klímu alebo životné prostredie. V skutočnosti môžu mať opačný účinok, napríklad prechodom na odrody, ktoré potrebujú viac vody. Ani ročný nárast plochy vinohradov o 1 %, ktorý bol predĺžený o ďalších 15 rokov (do roku 2045), sa nikdy neposudzoval z environmentálneho hľadiska.

Situácia sa nemusí zlepšiť ani v budúcnosti. V novej spoločnej poľnohospodárskej politike sú environmentálne ambície v sektore vinohradníctva a vinárstva obmedzené. Audítori v minulosti odporučili, aby platby poľnohospodárom – vrátane platieb pre vinohradníkov – boli výslovne prepojené s environmentálnymi požiadavkami. Nová agropolitika však takéto podmienky financovania reštrukturalizácie zrušila. Krajiny EÚ budú musieť použiť len minimálne 5 % finančných prostriedkov vyčlenených pre vinohradníctvo a vinárstvo na opatrenia súvisiace so zmenou klímy, životným prostredím a udržateľnosťou. Audítori toto číslo považujú za pomerne nízke, keďže v rámci ekologickejšej agropolitiky sa očakáva, že 40 % všetkých výdavkov na poľnohospodárstvo sa zameria na ciele súvisiace s klímou.

EÚ nie je úspešná ani pri zvyšovaní konkurencieschopnosti vinohradníkov. V piatich kontrolovaných krajinách sa projekty financujú bez ohľadu na obsah alebo ambície a bez ohľadu na kritériá na podporu konkurencieschopnosti. Financujú sa aj neštrukturálne zmeny alebo bežná obnova vinohradov, aj keď takéto akcie nie sú oprávnené. Od prijímateľov sa nevyžaduje, aby podávali správy o tom, ako reštrukturalizácia zlepšila ich konkurencieschopnosť. To isté platí pre režim povolení na výsadbu. Po prvé, maximálne percento ročného zvýšenia o 1 % bolo navrhnuté a prijaté bez akéhokoľvek odôvodnenia alebo akejkoľvek analýzy vhodnosti a relevantnosti. Po druhé, pri udeľovaní takýchto povolení sa používa len málo kritérií oprávnenosti a priorít spojených s konkurencieschopnosťou.

EDA pripomenul, že EÚ je najväčším svetovým výrobcom, spotrebiteľom a vývozcom vína. V roku 2020 bolo v Únii 2,2 milióna vinárskych podnikov a vinohrady pokrývali približne 2 % využívanej poľnohospodárskej pôdy EÚ. Približne 80 % vína vyrobeného v EÚ pochádza z Talianska, Francúzska a Španielska.

(TASR)