EK víta dohodu o posilnených pravidlách na zníženie emisií skleníkových plynov z fluórovaných plynov a látok

Komisia víta predbežnú dohodu, ktorú aktuálne dosiahli Európsky parlament a Rada, o posilnených pravidlách, ktorými sa majú výrazne znížiť emisie skleníkových plynov z fluórovaných plynov (tzv. F-plyny) a látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu.  Dohodnuté nariadenia vychádzajú z existujúcich právnych predpisov EÚ, vďaka ktorým sa už podarilo výrazne obmedziť používanie týchto plynov a vznik emisií z nich. Týmito novými nariadeniami sa má do roku 2050 zabrániť vzniku takmer 500 miliónov ton ďalších emisií. Významne sa tým prispeje k splneniu cieľov EÚ v oblasti klímy do roku 2030, t. j. zníženie emisií aspoň o 55 %, a k dosiahnutiu klimatickej neutrality Európy do roku 2050.

F-plyny a látky poškodzujúce ozónovú vrstvu nájdeme v spotrebičoch, ktoré používame každodenne, napríklad v chladiacich a klimatizačných zariadeniach. Ide o človekom vytvorené skleníkové plyny s veľmi silnými účinkami, ktoré majú jeden z najväčších potenciálov prispievať ku globálnemu otepľovaniu, často niekoľko tisícnásobne viac ako oxid uhličitý (CO₂). Nariadením sa zavádzajú stimuly na využívanie alternatív šetrných ku klíme, čím sa ďalej stimuluje globálny trh s týmito alternatívami a napomáha iným krajinám pri uskutočnení transformácie. Svetový trh so zariadeniami, v ktorých sa používajú F-plyny, v súčasnosti rýchlo rastie, a to v dôsledku zvyšujúcich sa teplôt a vyššej životnej úrovne. Tieto nové nariadenia prispejú k obmedzeniu zvyšovania globálnej teploty v súlade s Parížskou dohodou a slúžia na medzinárodnej úrovni ako príklad tým, že sa v nich stanovujú ambicióznejšie ciele, ktoré idú nad rámec Kigalskej zmeny Montrealského protokolu.

Nové nariadenie o F-plynoch

Na úrovni EÚ F-plyny v súčasnosti predstavujú 2,5 % celkových emisií skleníkových plynov. Vďaka sprísnenému nariadeniu o F-plynoch sa do roku 2050 zabráni emisiám vo výške 300 miliónov ton ekvivalentu CO₂.

• Prinášame vyššie ambície: Dohodou sa sprísňuje systém kvót pre neúplne fluórované uhľovodíky (postupné ukončenie výroby a používania HFC). Používanie neúplne fluórovaných uhľovodíkov (HFC) – najčastejšie používaných F-plynov, ktoré predstavujú približne 90 % emisií F-plynov – by sa do roku 2030 znížilo o 95 % v porovnaní s rokom 2015 a do roku 2050 by kleslo na nulu. Od roku 2025 sa kvóta na HFC, ktorú Komisia každoročne prideľuje, bude predávať za 3 EUR na tonu ekvivalentu CO₂.
• Obmedzenie používania na základe najlepších postupov: Dohodou sa zavádzajú nové obmedzenia, aby sa zabezpečilo, že F-plyny sa budú v nových zariadeniach používať iba v prípade nedostupnosti vhodných alternatív, alebo že sa budú používať len tie F-plyny, ktoré sú najviac šetrné ku klíme. V nových klimatizačných zariadeniach, tepelných čerpadlách a elektrických zariadeniach sa napríklad musia používať plyny, ktoré sú najviac šetrné ku klíme, a niektoré typy zariadení nesmú obsahovať žiadne F-plyny. Napríklad v rozvodných zariadeniach stredného napätia sa tradične používa fluorid sírový (SF₆), najsilnejší skleníkový plyn na svete. Nové obmedzenia sa budú uplatňovať od roku 2025 do roku 2035 v závislosti od toho, ako rýchlo sa pri jednotlivých typoch zariadení dá prejsť na riešenia šetrné ku klíme.
• Prinášať pozitívny vplyv na globálnej úrovni: Okrem toho, že sa zákazom vývozu podporia trhy so zariadeniami šetrnými ku klíme, sa nim aj zabezpečí, aby sa zastarané zariadenia, v ktorých sa používajú chladivá s vysokým potenciálom globálneho otepľovania a ktoré sa v EÚ nesmú predávať, nemohli vyvážať ani do iných krajín sveta.
• Zabezpečenie súladu s Montrealským protokolom: Návrh o F-plynoch predstavuje záruku, že EÚ nielen dodrží všetky pravidlá Montrealského protokolu, ale zájde aj nad rámec jeho ambícií.

• Zníženie nákladov pre spotrebiteľov: Keďže trh so zariadeniami, ktoré sú šetrné ku klíme, rastie, očakáva sa pokles cien. Pri týchto zariadeniach okrem toho vznikajú nižšie náklady na energiu, čo znamená, že ľudia budú mať možnosť ušetriť peniaze počas celej životnosti zariadenia. 

Nové nariadenie o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu

Používanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu (ozone-depleting substances – ODS) v nových zariadeniach je v EÚ už zakázané. Zavedením týchto nových opatrení zameraných na výrobky, v ktorých sa látky poškodzujúce ozónovú vrstvu v minulosti používali legálne, EÚ tak do roku 2050 zabráni vzniku ekvivalentu 200 miliónov ton emisií CO₂ a 32 000 ton emisií s potenciálom poškodzovať ozónovú vrstvu.

• Vyššie ambície: Najviac ďalších úspor emisií by sa dosiahlo požiadavkou, aby sa ODS z izolačných pien pri renovácii alebo demolácii budov zhodnocovali alebo likvidovali. Okrem toho sa bude prísnejšie regulovať aj používanie ODS v chemickom priemysle.
• Modernizácia: Priemyslu a verejným orgánom to prinesie úspory nákladov vďaka modernizovanému systému udeľovania licencií a ukončeniu používania zastaraných kvót a požiadaviek na registráciu.

Lepšie presadzovania a monitorovania: 

Pri oboch právnych predpisoch sa zlepší presadzovanie ich dodržiavania i vykonávanie, čo colným a dozorným orgánom uľahčí kontrolovať dovoz a vývoz a tvrdo zasahovať proti nedovolenému obchodovaniu s plynmi a príslušnými zariadeniami. Okrem toho sa vďaka dohode rozšíri monitorovanie, ktoré sa bude sa vzťahovať na širšiu škálu látok a činností, a takisto sa zlepšia postupy nahlasovania a overovania údajov.

Ďalšie kroky

Dnešnú predbežnú dohodu teraz musí formálne prijať Európsky parlament a Rada. Po dokončení tohto postupu sa obe nariadenia uverejnia v Úradnom vestníku Európskej únie a nadobudnú účinnosť.

Súvislosti

Montrealský protokol k Viedenskému dohovoru o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu, bol prijatý v roku 1987 a stanovil sa v ňom celosvetový harmonogram postupného ukončenia výroby a spotreby takmer 100 látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu, ktorá chráni Zem pred nebezpečným slnečným ultrafialovým žiarením. EÚ a jej členské štáty sú zmluvnými stranami protokolu a postupne vyraďujú rôzne skupiny ODS podľa stanoveného harmonogramu.

V roku 2016 sa zmluvné strany Montrealského protokolu rozhodli regulovať aj dodatočnú skupinu F-plynov, neúplne fluórované uhľovodíky (HFC), aj keď tieto nepoškodzujú ozónovú vrstvu. Dôvodom prijatia tohto takzvaného Kigalského dodatku boli vážne obavy z prudkého nárastu využívania HFC a z toho vyplývajúceho vplyvu na klímu. Oba typy látok majú alebo mali praktické využitie v každodennom živote, napríklad v chladiacich a klimatizačných zariadeniach, v izolácii, protipožiarnej ochrane, elektrických vedeniach a ako aerosólové pohonné látky.

EÚ už zaviedla účinné právne predpisy. V súčasnom nariadení ES č. 1005/2009 o látkach poškodzujúcich ozónovú vrstvu sa vo všeobecnosti zakazuje výroba, obchodovanie a používanie ODS, pričom výnimku má niekoľko špecifických použití. Výroba a používanie mnohých ODS sa v EÚ postupne ukončovali už roky pred dohodou o globálnom harmonograme v rámci Montrealského protokolu. Účelom súčasného nariadenia (EÚ) č. 517/2014 o fluórovaných plynoch bolo znížiť emisie z fluórovaných skleníkových plynov. EÚ sa postavila do čela úsilia v tejto oblasti politiky, čím uľahčila prijatie Kigalského dodatku v roku 2016. Mnohé F-plyny zvyčajne nahradili látky poškodzujúce ozónovú vrstvu, hneď ako sa tieto sa zakázali.