EuropskeNoviny.sk
Európski poslanci v utorok schválili svoje návrhy na opatrenia EÚ na zlepšenie životných a pracovných podmienok odborníkov pracujúcich v umeleckom, kultúrnom a kreatívnom priemysle.
V legislatívnej iniciatíve prijatej 433 hlasmi za, pričom 100 hlasov bolo proti a 99 sa hlasovania zdržalo, poslanci zdôrazňujú, že rozdiely medzi vnútroštátnymi sociálnymi systémami, vnútroštátnymi definíciami umelcov a pravidlami vzťahujúcimi sa na samostatne zárobkovo činné osoby vytvárajú nespravodlivé podmienky.
Toto odvetvie, ktoré zamestnáva 3,8 % pracovnej sily EÚ a predstavuje 4,4 % HDP, nie je dostatočne chránené. Keďže sa vyznačuje atypickými pracovnými modelmi, nepravidelným príjmom a menšími možnosťami sociálneho vyjednávania, zvyšuje sa riziko nedostatočne platenej alebo neplatenej práce, fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti (v súčasnosti od 1,6 % do 10,8 %) a k vynúteným zmluvám o odkúpení. Nové digitálne technológie, ako je generatívna umelá inteligencia, tiež predstavujú výzvy, uvádza sa v texte.
Legislatívna iniciatíva
Parlament vyzýva na vytvorenie rámca EÚ, v ktorom sa kombinujú legislatívne a nelegislatívne nástroje, s cieľom zlepšiť sociálne a pracovné podmienky a vytvoriť spravodlivú a rovnocennú situáciu pre všetkých umelcov a profesionálov pracujúcich v odvetví kultúry v EÚ. Poslanci chcú, aby tento rámec zahŕňal:
– smernicu o dôstojných pracovných podmienkach a správnom určení zamestnaneckého postavenia profesionálov z kultúrnych a kreatívnych odvetví,
– Rozhodnutia Rady pracovať na normách EÚ v tomto odvetví prostredníctvom európskej platformy na výmenu najlepších skúseností a vytváranie vzájomného porozumenia medzi členskými štátmi,
– prispôsobenie nového cyklu programov EÚ, ktoré financujú odborníkov v oblasti tvorivej činnosti a kultúry, ako sú Kreatívna Európa a Horizont Európa, s cieľom zaviazať EÚ a príjemcov, aby plnili povinnosti Medzinárodnej organizácie práce (ILO), EÚ, vnútroštátne alebo kolektívne pracovné a sociálne povinnosti, a zabezpečili, aby umelci boli vždy platení, a to aj za čas strávený prípravou žiadostí o financovanie.
Vyhlásenia spravodajcov
„Musíme rozptýliť mýtus o „hladujúcom umelcovi“. Odborníci v oblasti kultúry a tvorivej činnosti sa nerozhodnú byť v neistej situácii; ide o konštrukčnú chybu systémov, ktoré nie sú prispôsobené ich špecifickým pracovným podmienkam a nerovnováhe moci v tomto sektore. Musíme urýchlene ukončiť využívanie zmlúv o odkúpení, zahrnúť sociálnu podmienenosť do financovania kultúry EÚ a potrebujeme politickú vôľu vytvoriť rámec EÚ pre sociálnu a profesionálnu situáciu pracovníkov v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu,“ uviedol spoluspravodajca Výboru pre kultúru a vzdelávanie Domenec Ruiz Devesa (S&D, ES).
„Roky som pracoval ako umelec a som si vedomý výziev a výhod, ktoré to so sebou prináša. Kultúrne a kreatívne sektory sú kľúčové pre vytvorenie európskej solidarity a identity, musíme investovať do nových európskych umeleckých súťaží s cieľom priblížiť kultúru EÚ jej občanom. Peniaze na kultúrnu a tvorivú prácu sú investíciou, nie nákladmi,“ uviedol spoluspravodajca Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci Antonius Manders (EPP, NL).
Ďalší postup
Po hlasovaní Parlamentu má Komisia teraz tri mesiace na to, aby odpovedala buď tým, že Parlamentu oznámi kroky, ktoré plánuje prijať, alebo uvedie dôvody, prečo odmieta navrhnúť právne predpisy v súlade so žiadosťou Parlamentu.
Súvislosti
V roku 2022 bola v celej EÚ takmer tretina (31,7 %) odborníkov v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu samostatne zárobkovo činná v porovnaní s priemerom 13,8 % v celom hospodárstve.
Parlament od roku 2021 vyzýva na vytvorenie kvalitných sociálnych noriem pre umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry. Podľa Lisabonskej zmluvy má Európsky parlament právo legislatívnej iniciatívy, ktorá mu umožňuje požiadať Komisiu o predloženie návrhu.
