Končíme so šetrením, hlásia europoslanci

Šetrenie, ktoré je momentálne nastavené v celoeurópskom meradle, začína mať čoraz hlasnejších kritikov. „V BusinessEurope uznávame, že niektoré členské štáty môžu potrebovať viac času na konsolidáciu rozpočtu a zároveň rozsiahle štrukturálne reformy. Naša vlastná analýza ale ukázala, že implementácia štrukturálnych reforiem je v mnohých štátoch pomerne slabá,“ tvrdí popredná európska obchodná skupina. To znamená, že je možno čas na zmenu stratégie spravovania európskych financií, lebo je otázne, či šetrenie prináša pozitívne výsledky.

„Niektoré členské štáty prijali expanzívnu rozpočtovú politiku a uškodili iným štátom, keď oslabili stabilitu meny. Preto sa zaviedol európsky semester,“ vyjadril sa k problematike Michael Theurer, nemecký liberál a člen Výboru pre rozpočtovú kontrolu (CONT).

Európsky semester je cyklus koordinácie hospodárskych a fiškálnych politík v rámci EÚ. Členské štáty počas európskeho semestra harmonizujú svoje rozpočtové a hospodárske politiky s cieľom zabezpečiť zdravé verejné financie a podporiť hospodársky rast. Alebo jednoducho – šetria.

„Veríme, že treba riešiť príčiny krízy, ktorými sú nedostatok konkurencieschopnosti a pomalý rast. Veríme, že Európa bude prosperovať a tvoriť pracovné miesta len vtedy, ak budeme inovatívnejší a budeme mať viac technológií, ak sa zlepšia podmienky pre MSP (malé a stredne veľké podniky), aby mohlo vznikať viac firiem a start-upov,“ vysvetľuje postoj liberálov Michael Theurer.

Nespokojnosť so súčasnou opatrnou rozpočtovou politikou sa týka najmä nízkych investičných stimulov do infraštruktúry. Sektory ako školstvo, výskum alebo dotácie do obnoviteľných zdrojov financií sú dlhodobo poddimenzované. Bol by riešením úver na financovanie spoločných investícií?

„Ak sa pozrieme na množstvo prostriedkov, ktoré sú celosvetovo dostupné. Niektoré súkromné sektory majú peniaze, ale neinvestujú ich v Európe. Prečo? Pretože trh je nasýtený, zaostávame z pohľadu technológií, naša populácia klesá, vyhliadky na rast sú v Európe obmedzené. Pri znižovaní populácie je nebezpečné veriť, že to dokážeme financovať cez verejný dlh,“ povedal Theurer.

Investičným stimulom však môže byť pomoc vo výške 315 miliárd eur, ktorú sľúbil prezident Európskej komisie Jean-Claude Juncker. „Som rád, že Jean-Claude Juncker oznámil program, ktorý umožní investície do infraštruktúry, technológií a inovácií. Verejné záruky a mobilizácia súkromného kapitálu sú správnou cestou financovania, inak by tento kapitál smeroval inde – napr. do Ázie. Otázkou zostáva, či to bude stačiť. Tu vidíme, že EÚ nie je centralizovaným štátom. Môže svojím členským štátom pomôcť, ale kľúčový podnet musí prísť od nich,“ povedal Theurer.

„Mne sa vidí, že súčasným diskusiám chýba jeden aspekt. Ako zmierniť nápor na občanov v krajinách, čo prechádzajú reformou cez odbúranie byrokracie, prehľadnejšie nariadenia a viac slobody?“ dodáva na záver.

Viac sa dozviete v nasledujúcom videu: