EuropskeNoviny.sk
Europoslanec Ivan Štefanec sa vyjadril k povinným kvótam v oblasti migračnej politiky EÚ, ktoré sú v posledných dňoch hlavnou témou Európskych inštitúcií. Podľa neho by sa mala riešiť situácia v domovských krajinách imigrantov a nie následky spojené s ich prechodom cez Európske hranice.
Čo hovoríte na povinné kvóty v oblasti imigračnej politiky, ktoré sú teraz skloňovanou témou?
Nie som priateľ povinných kvót a administratívneho riešenia. Nemyslím si, že to rieši podstatu tohto problému. Momentálne mám pocit, akoby sa riešili iba dôsledky a my musíme riešiť príčinu tohto stavu. Na jednej strane musíme riešiť humanitárnu pomoc ľudí, ktorí sa dostali do katastrofálnej sociálnej situácie, na druhej strane migračná politika si zaslúži omnoho väčšiu pozornosť. Podstatou migračnej politiky musí byť náš aktívny prístup a predovšetkým zlepšenie situácie ľudí v krajinách, z ktorých pochádzajú, nie riešenie ich situácie už dodatočne v EÚ. Samozrejme, že sa nás to týka, pretože sme súčasťou Shengenského priestoru. Ľudia, ktorí prichádzajú na Maltu či do Talianska sa k nám môžu akokoľvek dostať. Nemôžeme pred tým zatvárať oči. Nie je nám ľahostajné, že ľudia trpia, že zomierajú v Stredozemnom mori a musíme túto oblasť riešiť.
Ako by sa podľa vás tento problém dal riešiť?
Za podstatu tohto riešenia považujem zlepšenie rozvojovej pomoci, skvalitnenie nasmerovania rozvojovej pomoci na školstvo a infraštruktúru, jednoducho aby sa zlepšila životná úroveň ľudí v krajinách odkiaľ prichádzajú. Takisto vo vzájomnej obchodnej výmene, ktorá by bola navzájom výhodná, aby sa riešili obchodné vzťahy s týmito krajinami. V neposlednom rade aj v migračnej politike a v sprísnení migračných kritérií, pretože keď ľudia z rozvojových krajín budú vidieť, že sa dá ľahko dostať do EÚ, motivuje to ďalších. Netreba sa báť povedať, že treba tieto kritériá sprísniť podľa potrieb EÚ, ale nie podľa toho, že nám do EÚ stále budú chodiť ďalší, ktorí sa sem ľahko dostanú. Sprísnenie kritérií je na mieste. Rozumiem volaniu jednotlivých krajín, po spoločnom riešení tohto problému, lebo si to tento problém zasluhuje. Nemyslím si , že administratívne povinné kvóty to vyriešia. Túto situáciu môžeme vyriešiť len zlepšením stavu krajín, z ktorých ľudia odchádzajú a zlepšením sociálnej situácie týchto ľudí. Túto situáciu však Únia musí vyriešiť s pomocou predstaviteľov týchto krajín.
V Austrálii to riešia tak, že lode s migrantmi jednoducho odtlačia preč vojenskými loďami. Ak je potrebná pomoc, tak pomôžu, ale nevpustia loď do svojich vôd. Je to riešenie možno aj pre nás?
Nevylučujem ani radikálnejšie riešenia ale tak ako som povedal, treba sprísniť kritériá pre migráciu, aby to nemotivovalo ďalších ľudí, ale ani obchodníkov s ľuďmi. Je pravdou, že na tomto obchode s ľuďmi zarábajú priekupníci, rôzne nekalé živly. Nie je v našom záujme aby takýto obchod rozkvital, práve naopak, tento obchod nemá nič spoločné s civilizovanou Európou. Nevylučujem preto ani takéto prísnejšie opatrenia. Pre ľudí, ktorí sem prídu a dostanú humanitárnu pomoc platia samozrejme naše pravidlá. Je potrebné motivovať ich k práci aby nezneužívali sociálny systém, pretože naši občania sa právom pýtajú, pri stále vysokej nezamestnanosti a nízkych platoch, či sa máme skladať na neželaných imigrantov. Myslím si, že toto je veľmi citlivá téma a treba rozlišovať humanitárnu pomoc. Treba pomôcť ľuďom, ktorí nemajú čo jesť, sú na pokraji života a smrti, ale na druhej strane, otázka migračnej politiky si zasluhuje pozornosť na základe tých riešení, ktoré som navrhoval, teda zmenu rozvojovej pomoci, sprísnenie migračných kritérií, ale aj nastavenie ekonomických dohôd, aby sa tento problém riešil aj v krajinách tretieho sveta. Zároveň musím povedať, že čo sa týka vstupu do jednotlivých krajín, stále platia národné kritériá a kompetencie aj na národnej úrovni. Myslím si, že v tejto oblasti je správne, aby sa jednotlivé krajiny rozhodovali akých ľudí chcú prijímať, pretože nezamestnanosť, ale aj kvalifikačná štruktúra sa líši od krajiny po krajinu. Pokiaľ majú niektoré krajiny potrebu kvalifikovaných pracovných síl v oblasti informačných technológií alebo v oblasti elektrotechniky, tak by sme im v tom z Európskej pozície nemali brániť. Musíme ale robiť všetko preto, aby sa Európsky systém nezneužíval.
Ak Brusel schváli kvóty, môže ich Slovensko len tak odmietnuť? Môžeme povedať, že ich nechceme?
Treba povedať, že rozhodovací proces je trojstranný, takže tu platí aj rozhodnutie Rady EÚ, čo sú vlastne národné štáty. Ak s týmto národné štáty nebudú súhlasiť, čomu rozumiem, tak k definitívnemu riešeniu nepríde. Viem si predstaviť k čomu to teraz smeruje, a to sú dobrovoľné kvóty. Na jednej strane sa bude z pozície Komisie tlačiť na nejaké rozdelenie, na druhej strane krajiny nebudú mať povinnosť toto rozdelenie dodržať, a tieto kvóty nakoniec môžu byť dobrovoľné. To je zatiaľ len predikcia jednaní, ktoré budú pokračovať. Považujem za dôležité aby táto kompetencia zostala na národnej úrovni. Je dôležité, aby si každá krajina rozhodla o tom či potrebuje, alebo nepotrebuje imigrantov.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal europoslanec Ivan Štefanec.
