Keď je zle, aj ľavica a Brusel kde tu dostávajú zdravý rozum

Čo Európa potrebuje najviac, je zbavenie sa ľavicovej demagógie, ktorá ju ťahá nadol.

S celosvetovou ekonomickou krízou sa kde tu dostal viac na povrch zdravý rozum vo forme zníženia byrokratickej a daňovej záťaže. Aj vo Francúzsku znižujú firemné dane.  Jednoducho musia, ak nechcú úplne padnúť. Ale napriek tomu tu zostal kopec atavistických ľavicových tendencií.

Minimálna mzda v Nemecku je nešťastný kompromis, ktorý musela spraviť Angela Merkelová ak chcela po posledných voľbách 2013 zostaviť vládu so sociálnymi demokratmi. Nemecko sa tak posunulo naspäť v čase, kvôli zúfalosti ľavičiarov presadiť „niečo vlastné“ po dlhom období kedy sa nedokázali dostať do vlády.

Predtým bodovali pod vedením Gerharda Schrödera a jeho „agendy 2010“, t.j. pro-trhových reforiem (redukcia daní, nezamestnaneckých benefitov, flexibilita pracovného času). Tieto reformy následne Nemecku brutálne pomohli v časoch celosvetovej ekonomickej krízy.

Áno, ľavica, ak chcela krajinu posunúť dopredu, musela robiť pravicové reformy a odbúravať bariéry pre podnikanie a prácu. Rovnako musel predtým postupovať Tony Blair v Británii. Trhové reformy nazval „treťou cestou“.

Merkelovej vynútený krok späť bol spätý ešte s ďalším podivným krokom. Zavedením „minimálnej mzdy“ pre kamionistov prechádzajúcich Nemeckom. Tento krok bol po nátlaku EÚ čiastočne odvrátený vo februári tohto roka zrušením tohto obmedzenia pre čisto tranzitnú prepravu. Aj vďaka aktivitám europoslancov ako Richard Sulík plánuje EÚ tento nemecký ľavicový prešľap definitívne vyriešiť už čoskoro.

Takže ak skúmame, kde zostal v rámci EÚ ešte zdravý rozum, je to presne v presadzovaní 4 základných slobôd (slobodný pohyb osôb, služieb, tovarov a kapitálu). Na tomto bola pôvodne založená. A k týmto základom by sa mala aj vrátiť.

Rovnako, ako sa aj niektorí ľavicoví lídri vracajú k zdravým opatreniam, keď šípia, že inak bude naozaj zle. Cestou do pekla, ktorú treba v Európe opustiť, sú rôzne pseudosociálne opatrenia, eurovaly, zneužívanie pojmu solidarita a podpora bankrotárov.

Komentár pripravil Jozef Rajtár, tímlíder SaS pre Štíhly štát.