Justičné systémy sa v členských štátoch EÚ zefektívňujú, problémy však zostávajú

Jeho cieľom je pomôcť vnútroštátnym orgánom zlepšiť efektívnosť ich justičných systémov. Na rozdiel od predchádzajúcich vydaní sa porovnávací prehľad za rok 2017 zameriava na nové aspekty fungovania justičných systémov a skúma napríklad, aké ľahké či ťažké je pre spotrebiteľov získať prístup k spravodlivosti a ako postupujú pri podávaní sťažností proti spoločnostiam. Po prvýkrát je v prehľade zahrnutá aj dĺžka súdnych konaní týkajúcich sa trestných činov prania špinavých peňazí.

„Piate vydanie porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície potvrdzuje, že efektívne justičné systémy majú rozhodujúci význam z hľadiska prehĺbenia dôvery v to, že na jednotnom trhu panuje prostredie, ktoré je priaznivé pre podniky a investície“, povedala v tejto súvislosti Vĕra Jourová, komisárka EÚ pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť. „Obraciam sa na členské štáty s výzvou, aby zabezpečili, že pri každej reforme justície sa budú rešpektovať zásady právneho štátu a nezávislosť súdnictva. Práve to je kľúčom k tomu, aby občania a podniky mohli v plnej miere využívať svoje práva. Nezávislý a dobre fungujúci justičný systém je základným pilierom každej demokracie.“

V tohtoročnom vydaní sa dospelo k týmto hlavným zisteniam:

• Občianske a obchodné súdne konania trvajú kratšie: trvanie konaní sa skrátilo aj v niekoľkých členských štátoch, ktorých justičné systémy sa boria s problémami. Toto zlepšenie je možné jasnejšie vidieť počas päťročného obdobia než v krátkodobom horizonte.

• Analyzovalo sa presadzovanie ochrany spotrebiteľa: Členské štáty sú zodpovedné za presadzovanie právnych predpisov EÚ na ochranu spotrebiteľa. Z porovnávacieho prehľadu vyplýva, že dĺžka správnych konaní a súdnych preskúmaní v tejto oblasti sa v jednotlivých krajinách značne líši. Takisto ukazuje, že mnohé spotrebiteľské problémy riešia priamo orgány na ochranu spotrebiteľa a netreba sa s nimi obracať na súdy.

• Analyzoval sa boj proti praniu špinavých peňazí: Členské štáty po prvýkrát poskytli údaje v tejto oblasti tak, ako sa to od nich požaduje vo štvrtej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí. Vyplýva z nich, že dĺžka konaní vo veci trestných činov prania špinavých peňazí sa pohybuje od necelého pol roka až po takmer tri roky.

• Menej majetní občania majú obmedzený prístup k spravodlivosti: z porovnávacieho prehľadu vyplýva, že v niektorých členských štátoch nedostávajú občania, ktorých príjem je pod hranicou chudoby, pri určitých typoch sporov žiadnu právnu pomoc.

• V niektorých krajinách sa informačné a komunikačné technológie (IKT) stále používajú len v obmedzenej miere: hoci súdy a právnici v polovici členských štátov bežne používajú IKT na vzájomnú komunikáciu, ich používanie na elektronický podpis je v prevažnej väčšine členských štátov EÚ veľmi obmedzené. Nové údaje o tom, ako právnici používajú IKT pri komunikácii so súdmi, opäť zdôrazňujú, aký význam má elektronická komunikácia pre dobré fungovanie justičných systémov.

• Verejnosť vníma nezávislosť súdnictva priaznivejšie alebo rovnako: v porovnaní s rokom 2016 bol tento výsledok zaznamenaný vo viac ako dvoch tretinách členských štátov. Rovnaký trend už od roku 2010 pretrváva v oblasti vnímania podnikmi. Medzi dôvodmi toho, prečo je nezávislosť súdov a sudcov vnímaná ako nedostatočná, bolo najčastejšie uvedené zasahovanie alebo tlak zo strany vlády a politikov. V prehľade za rok 2017 sa takisto uvádzajú údaje o zárukách, ktoré jednotlivé členské štáty zaviedli, aby zaistili nezávislosť sudcov, čo naznačuje, akú veľkú dôležitosť má právny štát pre EÚ.

• Normy kvality: Väčšina členských štátov zaviedla normy, v ktorých sa stanovujú lehoty alebo časový rámec, aby predišli zdĺhavým súdnym konaniam. Niektoré členské štáty s menej efektívnymi justičnými systémami však takéto normy nezaviedli.

Ďalšie kroky

Zistenia, ku ktorým sa dospelo v rámci porovnávacieho prehľadu za rok 2017, sa zohľadňujú pri prebiehajúcom posudzovaní jednotlivých krajín v rámci procesu európskeho semestra 2017. Správy pre jednotlivé členské štáty boli uverejnené 22. februára 2017. Ich súčasťou sú zistenia týkajúce sa justičných systémov viacerých členských štátov (Belgicko, Bulharsko, Španielsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Lotyšsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovinsko a Slovensko).

Súvislosti

Porovnávací prehľad sa zameriava hlavne na občianske a obchodné súdne konania, ako aj na správne konania s cieľom pomôcť členským štátom v ich úsilí o vytvorenie priaznivejšieho prostredia pre investície, podnikanie a občanov. Prehľad sa zameriava na tri hlavné prvky efektívneho justičného systému:

• efektívnosť: ukazovatele týkajúce sa dĺžky konaní, miery vyriešenia prípadov a počtu prebiehajúcich prípadov.
• kvalita: ukazovatele týkajúce sa právnej pomoci, súdnych poplatkov, odbornej prípravy, monitorovania činností súdov, rozpočtu a ľudských zdrojov.
• nezávislosť: ukazovatele týkajúce sa vnímania nezávislosti súdnictva zo strany podnikov a širokej verejnosti a záruk vo vzťahu k sudcom.

Zvýšenie efektívnosti vnútroštátnych justičných systémov je už dávnejšie jednou z priorít európskeho semestra – ročného cyklu koordinácie hospodárskych politík EÚ. Porovnávací prehľad EÚ v oblasti justície pomáha členským štátom pri dosahovaní tohto cieľa tak, že každý rok súhrnne porovnáva údaje o fungovaní vnútroštátnych justičných systémov. Toto porovnanie je doplnené o posúdenia jednotlivých štátov, ktoré sa vykonávajú prostredníctvom dvojstranného dialógu s dotknutými vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami. Toto posúdenie môže viesť k vypracovaniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny týkajúcich sa zlepšenia vnútroštátnych justičných systémov. V rámci európskeho semestra 2016 Rada na základe návrhu Komisie adresovala odporúčania v tejto oblasti šiestim členským štátom (Bulharsko, Chorvátsko, Taliansko, Cyprus, Portugalsko a Slovensko).

Porovnávací prehľad vychádza z rôznych zdrojov informácií predovšetkým z údajov Komisie Rady Európy pre hodnotenie efektívnosti justície (CEPEJ). Informácie sa tiež získavajú od európskych sietí, ako je napríklad Európska sieť súdnych rád a Sieť predsedov najvyšších súdov EÚ, Rada advokátskych komôr a združení právnikov Európy (CCBE), a od rôznych výborov zaoberajúcich sa konkrétnymi oblasťami právnych predpisov EÚ.