EÚ aktualizuje minimálne požiadavky na energetickú efektívnosť budov

Rada sa dohodla na svojej pozícii v súvislosti s návrhom revidovanej smernice o energetickej hospodárnosti budov. Táto dohoda umožní začatie rokovaní s Európskym parlamentom počas estónskeho predsedníctva.

Budovy sú najväčším samostatným spotrebiteľom energie v Európe so spotrebou 40 % koncovej energie. Cieľom návrhu je presadzovať energetickú efektívnosť budov a podporovať ich nákladovo efektívnu obnovu vzhľadom na dlhodobý cieľ dekarbonizácie súčasného vysoko neefektívneho európskeho fondu budov. Významne sa tým prispeje k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti energetickej efektívnosti do roku 2020 a 2030.

V návrhu sa od členských štátov predovšetkým vyžaduje, aby vytvorili dlhodobé stratégie obnovy a zároveň riešili energetickú chudobu. Posilňuje sa tak prepojenie medzi politikou energetickej efektívnosti a financovaním.

Ďalšou dôležitou črtou revidovanej smernice je podpora elektromobility, a to zavedením požiadavky, aby v nebytových budovách bola na každých desať parkovacích miest nainštalovaná aspoň jedna nabíjacia stanica pre elektrické vozidlá a v prípade parkovacích priestorov v obytných domoch boli na tieto účely pre každé parkovacie miesto pripravené káblové rozvody. Tieto požiadavky sa budú vzťahovať na budovy s viac než desať parkovacími miestami.

Navrhuje sa zavedenie ukazovateľa inteligentnosti budov a zjednodušuje sa kontrola vykurovacích a klimatizačných systémov.

Digitalizácia energetického systému rýchlo mení štruktúru odvetvia energetiky začleňovaním energie z obnoviteľných zdrojov, inteligentných sietí a inteligentných budov, preto sa v návrhu podčiarkuje význam zosúladenia programov jednotného digitálneho trhu a energetickej únie.

„Vítame túto dohodu, ktorá má zásadný význam pre dosiahnutie našich európskych cieľov v oblasti energetickej efektívnosti a ktorá bude tiež prínosom pre občanov a podniky, pretože prispeje k výraznému zníženiu ich účtov za energiu. Táto dohoda je dôležitá aj z hľadiska ďalšej podpory elektromobility v nebytových budovách a obytných domoch,“ uviedol Joe Mizzi, maltský minister pre energetiku a vodné hospodárstvo.

Kontext

Návrhom o energetickej hospodárnosti budov, ktorý Komisia predložila v decembri 2016, sa mení smernica 2010/31/EÚ. Ide o súčasť vykonávacích právnych predpisov v rámci stratégie energetickej únie a je úzko prepojený so smernicou o energetickej efektívnosti.

Všeobecným cieľom stratégie energetickej únie je posunúť sa smerom k dekarbonizácii hospodárstva EÚ do roku 2030 a po ňom, pričom sa posilní hospodársky rast, ochrana spotrebiteľa, inovácia a konkurencieschopnosť.

V záveroch Európskej rady z októbra 2014 sa stanovuje orientačný cieľ aspoň 27 % zvýšenia energetickej efektívnosti na úrovni Únie do roku 2030. V roku 2020 by sa tento cieľ mal prehodnotiť z hľadiska možnosti dosiahnuť na úrovni Únie zlepšenie o 30 %.