
Koronavírus, epidémia E. coli alebo chrípka H1N1. To sú najvážnejšie prípady cezhraničného ohrozenia zdravia, ktoré zasiahli Európu v minulých rokoch. Európsky parlament vidí účinný spôsob ochrany v systéme včasného varovania. Opatrenia majú byť posilnené tak, aby sa zlepšila koordinácia a skrátil sa čas potrebný na prijatie reakcie.
Zmeny zavádza ho nová legislatíva, ktorá tiež uľahčuje členským štátom spoločný nákup vakcín a v prípade krízy umožňuje vyhlásenie celoúnijného stavu núdze. Spoločný nákup vakcín by mal tiež znížiť ich cenu pre jednotlivé členské štáty, či zaistiť spravodlivejší prístup k liekom. Uľaví sa najmä menším členským štátom, ktoré si ich vzhľadom na premrštené ceny nemohli počas pandémií dovoliť. Stačí si spomenúť na rok 2009 a epidémiu chrípky H1N1, keď sa členské štáty predbiehali v snahe zaobstarať si v tom čase nedostatkové vakcíny.
Nuž a v prípade vyhlásenia celoúnijného stavu núdze by sa zase urýchlil proces povoľovania liekov potrebných na zvládnutie krízy. Doteraz platilo, že takýto krok možno podniknúť iba v prípade, že Svetová zdravotnícka organizácia vyhlási medzinárodný stav núdze na všetkých kontinentoch.