Európska Komisia dnes uverejnila správu o vývoji situácie na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami a vykonávaní balíka predpisov týkajúcich sa mlieka z roku 2012. Opisuje prevažne pozitívny výhľad pre trh s mliekom a mliečnymi výrobkami a hodnotí vykonávanie ustanovení a možností balíka predpisov týkajúcich sa mlieka. Načrtáva ďalšie otázky, ktoré by sa mali zvážiť z dôvodu skončenia systému kvót v roku 2015.
Cieľom tohto balíka, ktorý bol prijatý v rámci postupu spolurozhodovania v roku 2012, je posilniť pozíciu výrobcov v mliekarenskom dodávateľskom reťazci a pripraviť tento sektor na budúcnosť, ktorá by bola viac trhovo orientovaná a udržateľná. Pritom sa využijú predovšetkým poznatky získané počas krízy na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami z roku 2009.
Členské štáty majú možnosť stanoviť, aby boli písomné zmluvy medzi výrobcami a spracovateľmi mlieka povinné. Poľnohospodári môžu kolektívne vyjednávať o podmienkach zmluvy vrátane ceny surového mlieka prostredníctvom organizácií výrobcov. Špecifické pravidlá EÚ pre medziodvetvové organizácie umožňujú subjektom v mliekarenskom dodávateľskom reťazci viesť dialóg a vykonávať množstvo činností. Členským štátom sa umožnilo, aby za určitých podmienok regulovali dodávky syrov s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením.
V správe sa potvrdzuje, že zmluvy medzi poľnohospodármi a spracovateľmi sa stali povinnými v 12 členských štátoch (Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Francúzsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko, Španielsko a Taliansko), zatiaľ čo v niektorých iných členských štátoch (Belgicko, Spojené kráľovstvo) boli dohodnuté kódexy osvedčených postupov medzi poľnohospodármi a spracovateľskými organizáciami.
Na základe vnútroštátnych ustanovení o uznaní organizácií výrobcov sa formálne uznalo 228 organizácií výrobcov v šiestich členských štátoch (Belgicko, Česká republika, Francúzsko, Nemecko, Španielsko a Taliansko). V štyroch z nich (Česká republika, Francúzsko, Nemecko a Španielsko) tieto organizácie viedli kolektívne vyjednávania, ktoré zahŕňali 4 – 33 % celkových dodávok. Dva členské štáty (Francúzsko a Taliansko) uplatnili pravidlá na reguláciu dodávky určitých syrov s chráneným označením pôvodu alebo s chráneným zemepisným označením.
Komisia sa domnieva, že je príliš skoro na to, aby sa prejavili výrazné účinky balíka predpisov týkajúcich sa mlieka na tento sektor, a to najmä v znevýhodnených regiónoch. Opatrenia potrebné na to, aby sa skutočne využili možnosti vyplývajúce z tohto balíka, ako napríklad vytvorenie organizácií výrobcov a organizácia kolektívneho vyjednávania, si vyžadujú čas a silnú iniciatívu samotných poľnohospodárov.
Ďalším opatrením Komisie pre trh na obdobie po skončení režimu kvót bolo nedávne otvorenie Európskeho strediska pre monitorovanie trhu s mliekom, ktorého cieľom je zlepšenie transparentnosti trhu a poskytovanie analýz pre hospodárske subjekty pri prijímaní obchodných rozhodnutí. Toto stredisko pomôže Komisii monitorovať vývoj trhu, zavádzať ustanovenia záchrannej siete a proaktívne reagovať na výnimočné okolnosti.
Napriek prevažne pozitívnemu výhľadu pre trhy s mliekom a mliečnymi výrobkami vo svete a značným možnostiam rastu v nadchádzajúcich rokoch správa reaguje na vyslovené obavy o schopnosť regulačného rámca EÚ riešiť prípady extrémnej trhovej volatility či krízovej situácie po skončení režimu kvót.
Cieľom je najmä zabezpečiť vyvážený rozvoj výroby mlieka v celej Európskej únii a predchádzať nadmernej koncentrácii v najproduktívnejších oblastiach. V správe sa potvrdzuje, že Komisia bude pokračovať v diskusii, aby sa riešili tieto obavy. Takisto preskúma, či a aké dodatočné nástroje sú potrebné.