EuropskeNoviny.sk
Verejný dlh Slovenska bol vlani tvorený predovšetkým cennými papiermi, ktoré zahŕňajú dlhopisy, štátne pokladničné poukážky [ŠPP] prípadne iné cenné papiere s výnimkou akcií a finančných derivátov. Dlhopisy a ŠPP tak tvorili až 86 % nášho verejného dlhu, čo bolo viac než priemer eurozóny aj Európskej únie ako celku. Slovensko sa tak zaradilo medzi šesticu krajín únie s najvyšším podielom cenných papierov v štruktúre verejného dlhu. Podiel úverov na celkovej hodnote slovenského dlhu predstavoval len 14 %. Vyplynulo to z údajov Štatistického úradu EÚ [Eurostat].
Najvyššie zastúpenie mali cenné papiere v štruktúre dlhu Malty [až 92 %], vo Veľkej Británii a v susednej Českej republike [v oboch prípadoch po 90 %]. Dlhopisy a pokladničné poukážky tvorili viac než 70 % verejného dlhu až v devätnástich krajinách únie.
Naopak, len 14 % z verejného dlhu Estónska pochádzalo z dlhopisov a poukážok a krajina tak vykázala najnižší podiel týchto cenných papierov v štruktúre dlhu. Estónsko získava finančné prostriedky na zabezpečenie svojho hospodárenia predovšetkým prostredníctvom úverov.
Druhé miesto „zospodu“ obsadilo Grécko nasledované Cyprom, kde mali dlhopisy či poukážky vlani na celkovom dlhu podiel „len“ 25 % resp. 41 %. Ide pritom krajiny, ktoré získali finančnú pomoc od medzinárodných veriteľov, pretože neboli schopné získavať prostriedky emisiou dlhopisov na finančných trhoch. „Zaujímavý je nielen pohľad na štruktúru dlhu na základe toho, prostredníctvom akých nástrojov krajina peniaze získava, ale aj na základe toho, od akých veriteľov tieto prostriedky pochádzajú,“ uviedla Dana Špacírová, analytička Poštovej banky.
Slovenský dlh držia v rukách predovšetkým zahraniční veritelia, ktorí sú vlastníkmi až 61 % nášho dlhu. Domáce finančné inštitúcie vlastnia 38 % – ný podiel na slovenskom dlhu a podiel domácich nefinančných spoločností je zanedbateľný [len 1 %].
Najvyšší podiel majú zahraniční investori na dlhu Fínska a Lotyšska a to viac než 80 %. Naopak, domáce finančné inštitúcie držia vo svojich rukách až 98 % luxemburského dlhu a taktiež 71 % rumunského dlhu. Podiel domácich nefinančných spoločností na verejnom dlhu bol vo všetkých krajinách EÚ v podstate nízky, najvyšší, vyše tretinový, bol v Poľsku a na Malte.
