Čo nové vo svete? Prinášame vám prehľad uplynulého 41. týždňa

SLOVENSKO

Slovensko je podľa Indexu ekonomickej slobody 45. ekonomicky najslobodnejšou krajinou spomedzi 152 porovnávaných krajín. Oproti predchádzajúcemu hodnotenému roku sme si však pohoršili o deväť miest. „Najlepšie umiestnenie sme získali v oblasti menovej politiky [ktorú ale, mimochodom, riadi podobne ako v ostatných krajinách eurozóny ECB] a v oblasti medzinárodného obchodu, naopak najhoršie hodnotenie sme si vyslúžili za obchodné regulácie“, uviedla Dana Vrabcová, analytička Poštovej banky. Ekonomicky najslobodnejšou krajinou sveta zostáva Hongkong, na opačnom konci rebríčka sú Konžská republika a Venezuela. Ekonomická sloboda na Slovensku je podľa indexu podobná ako v Portugalsku či Lotyšsku, predbehli nás však napríklad aj Česká republika, Bulharsko či Rumunsko.

NEMECKO

Záplava negatívnych správ z prostredia nemeckej ekonomiky pretrváva aj naďalej. Po poklese priemyselných objednávok v Nemecku nepotešili ani čísla za priemyselnú produkciu. Tá v auguste klesla najvýraznejším tempom od krízového roka 2009, keď zaznamenala medzimesačný pokles o – 4,0 % a medziročný pokles o – 2,8 %. Trhy pritom takto výrazný pokles produkcie nemeckých priemyselníkov neočakávali. Podľa tamojšieho ministerstva hospodárstva sa pod pokles produkcie negatívne podpísali letná dovolenková sezóna, ale aj spomalenie zahraničného obchodu a investícií.

RUSKÁ FEDERÁCIA

Snaha prezidenta Putina eliminovať dosahy sankcií a geopolitického napätia na ruské obyvateľstvo majú za následok postupné vyčerpávanie devízových rezerv krajiny. Ruská centrálna banka sa snaží držať rubeľ nad vodou prostredníctvom masívnych
intervencií, ktoré len uplynulú stredu dosiahli hodnotu až 60 mld. RUB. Devízové rezervy krajiny sa už znížili na minimum od júna 2010, keď začiatkom mesiaca dosahovali len 455 mld. USD. Aktuálny stav rezerv je však vzhľadom na intervencie z posledných dní ešte nižší. Napriek snahám brániť rubeľ je ruská mena po argentínskom pese najhoršie sa vyvíjajúcou menou spomedzi rozšíreného koša mien, keď sa od začiatku roka voči americkému doláru oslabila o viac než – 18 %.

ECB

Európsky bankový úrad [EBA] a Európska centrálna banka [ECB] v piatok oznámili presný termín zverejnenia výsledkov stresového testovania európskych bánk. Stane sa tak už 26. októbra napoludnie. Inštitúcie na testovaní spolupracovali a hodnotenie bude po prvýkrát zahŕňať aj výpočet kapitálovej primeranosti CET1 podľa požiadaviek smernice CRR/CRD4. Banky, ktoré testovaním kapitálových prahov neprejdú, budú mať 2 týždne na to, aby ECB predložili plány navýšenia kapitálu a následne v horizonte 6 až 9 mesiacov tieto plány doviedli k realite. Už od 4. novembra následne ECB prevezme dohľad nad vybranými strategickými komerčnými bankami, čím postaví prvý pilier
plánovanej bankovej únie.

MAĎARSKO

Skutočnosť, že poľská centrálna banka NBP uplynulý týždeň znížila svoju základnú úrokovú sadzbu o pol percentuálneho bodu, nahrala do karát aj investorom do maďarských či rumunských štátnych dlhopisov, ktorým tento krok dopomohol k výraznej rally. Zníženie úrokových sadzieb sa totiž premietlo do poklesu požadovaných výnosov z dlhopisov, čo automaticky znamená rast ich ceny [keďže medzi výnosom a cenou dlhopisu je inverzný vzťah]. Výnos z 10 – ročných maďarských dlhopisov minulý týždeň poklesol najviac za posledný rok a dostal sa na úroveň 4,19 % p. a., teda najnižšie od júla. Pokles výnosov z maďarských dlhopisov tak bol dokonca výraznejší než na
samotných poľských bondoch. Na trhu sa zároveň objavili špekulácie, že NBP by mohla byť nasledovaná maďarskou MNB. K tomuto názoru sa ale nateraz neprikláňame, nakoľko MNB si dvojročným znižovaním úrokových sadzieb urobila prácu dopredu.

GRÉCKO

Rizikovou udalosťou minulého týždňa bolo hlasovanie gréckeho parlamentu o vyslovení nedôvery premiérovi Samarasovi a jeho kabinetu, ktoré ale napokon dopadlo bez prekvapení, a teda koalícia premiéra v kresle podržala v pomere hlasov 155 ku 131. Posledné týždne gréckym aktívam nepriali. Vyhlásenia gréckeho premiéra Samarasa o tom, že jeho krajina je schopná financovať sa čisto na trhu a za lepších
podmienok, než mu poskytuje Medzinárodný menový fond [MMF], mali za následok výpredaje predovšetkým na gréckych dlhopisoch dlhších splatností. Benchmarkový 10 – ročný grécky dlhopis stratil na cene viac než desatinu a stal sa tak úplne najhoršie sa vyvíjajúcim cenným papierom v rámci 34 vládnych papierov sledovaných agentúrou Bloomberg. Medzičasom Trojka opustila Grécko v rámci ďalšej pravidelnej
kontroly, aby vo svojej centrále vyhodnotila, čo doposiaľ zistila a do Grécka sa vrátila v novembri.