V bankových stres testoch zlyhalo 9 z 15 testovaných talianskych bánk

Už asi rok zamestnáva stránky ekonomických médií chorý muž Európy – Francúzsko. No kým partia okolo Hollandeho schytávala paľbu zľava aj sprava, v tieni Francúzska nenápadne kráčal jeho konkurent v ekonomickom marazme – Taliansko.

Za posledné dva týždne dve udalosti zrazu upriamili pozornosť na juh od Álp. Najskôr odchádzajúci prezident Komisie Barroso (cez viceprezidenta Katainena) poslal tajný list vládam Francúzska a Talianska. V ňom Komisia vyjadrila sklamanie nad predloženými rozpočtami oboch krajín a žiadala vysvetlenie, akože to chcú dosiahnuť splnenie Paktu stability a rastu. Vo vzduchu viselo odmietnutie oboch rozpočtov.

Ako o tom vieme, keď bol tajný? Kým zvyknutý Hollande nad listom pokrčil ramenami, taliansky premiér Renzi ho obratom zverejnil. A nie len to. Vyhlásil, že zverejní všetky informácie o plytvaní v „bruselských palácoch“. „Zažijeme srandu,“ povedal.

Srandu sme zažili už týždeň na to, ale inú, ako pán Renzi plánoval. V bankových stres testoch zlyhalo 9 z 15 testovaných talianskych bánk. Niektoré už v posledných mesiacoch kapitál doplnili, štyri z nich však stále potrebujú doplniť cez tri miliardy kapitálu. Hanbu utrela najmä talianska centrálna banka, ktorá sa v minulosti vystatovala, že vie robiť svoju prácu a nepotrebuje žiadne rady z vonku. Taliansky bankový systém je pre ekonomiku krajiny mimoriadne dôležitý, keďže firmy sa spoliehajú na bankové zdroje viac ako v Nemecku či Francúzsku. Naviac mnohé zo 680 talianskych bánk sú spravované nadáciami, ktoré ovládajú lokálni politici a banky používajú ako jeden zo svojich nástrojov. Celý systém má na pleciach 320 miliárd nesplácaných dlhov (16 % všetkých pôžičiek).

Talianska ekonomika začala stagnovať už pred krízou, verejný dlh je druhý najvyšší v EÚ

To je len jedna z kvapiek v mori ekonomických problémov. Talianska ekonomika začala stagnovať už dávno pred krízou, verejný dlh je druhý najvyšší v EÚ. Pracovný trh je na tom katastrofálne. Vďaka extrémne ťažkému prepúšťaniu (ktoré naviac často zastavia súdy) sú vytvorené dve kasty zamestnancov, podobne ako v Španielsku. Tí s trvalým pomerom, ktorí sú „nesmrteľní“ a potom nemedzní pracujúci (po našom dohodári), ktorými sa firmy snažia kompenzovať chýbajúcu flexibilitu. Nie je divu, že absencie v talianskych firmách dosahujú 10 % a záhadne vyskakujú najmä v pondelok a počas významných futbalových zápasov.

Renzi sa pokúsil spraviť reformu pracovného práva – a 150 000 ľudí vyrazilo do ulíc. Talianska ekonomika je prepletenec záujmových skupín, v ktorom nikto nechce stratiť pozíciu a už vôbec nie odborári. V Taliansku nájdete kopec absurdných situácii, napríklad keď poslíčkovia v talianskom parlamente zarábajú 140 000 eur ročne (parlament má 2 300 zamestnancov!). A tak pri absencii reálnych reforiem sa vláda utieka k zúfalým nápadom, ako wi-fi zadarmo, ktoré má pomôcť talianskej ekonomike.

Taliansko čaká to, čím si Grécko už čiastočne prešlo. Krajina sa chystá opustiť záchranný program. V zadnom vrecku nohavíc má odložených 11 miliárd eur z pomoci pre banky, ktoré majú byť použité ako núdzový zdroj, ak by nešlo financovanie štátu podľa plánu. Plán okrem iného obsahuje potrebuzískať 6-9 miliárd dlhu na trhu.

Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.