EuropskeNoviny.sk
EUROZÓNA
Ako ukázali nedávne výsledky záťažových testov, až 25 európskych bánk bolo príliš slabých na to, aby zvládli prípadnú, tri roky trvajúcu, recesiu. V posledný deň uplynulého pracovného týždňa preto šéfka bankového dohľadu ECB Daniele Nouy vyhlásila, že banky budú musieť dokázať, že dokážu tvoriť udržateľný zisk. „Vzhľadom na situáciu v Európe a štruktúru bankových systémov totiž nestačí, aby banky, ktoré v testoch neuspeli alebo prešli tesne, len získali kapitál na vykrytie nedostatku, ktorý sa ukázal v testoch“, uviedla Dana Vrabcová, analytička Poštovej banky. Z jej slov teda vyplýva, že udržateľná ziskovosť je zrejme hlavnou výzvou a hlavným rizikom pre banky v nadchádzajúcich rokoch.
ŠVAJČIARSKO
V posledný deň týždňa a zároveň aj novembra pristúpili švajčiarski občania k urnám, aby v referende rozhodli o vcelku netypickej otázke, ktorou je držba zlata v devízových rezervách krajiny. V iniciatíve nazvanej „Zachráňme švajčiarske zlato“ sa hovorí, že
Švajčiarsko počas uplynulej dekády rozpredalo priveľa svojich zlatých rezerv a ľudia by tak v referende mali podľa navrhovateľov rozhodnúť o tom, aby švajčiarska centrálna banka SNB držala minimálne pätinu svojich devízových rezerv vo forme zlata a zároveň, aby všetko toto zlato bolo lokalizované v krajine. Tento návrh však neprešiel, nakoľko až 77 % Švajčiarov hlasovalo proti. V referende dostali „nie“ aj ďalšie 2 iniciatívy, o ktorých sa hlasovalo. Jednalo sa o daňové privilégia pre zahraničných milionárov a imigračné limity.
SLOVINSKO
Slovinsko, ktoré sa v minulom roku len tak tak vyhlo potrebe zahraničnej pomoci prostredníctvom úverov z MMF či eurovalu, sa pripravuje na privatizáciu menších bánk v štátnom vlastníctve. Podľa najnovších informácií tamojšieho ministerstva financií by malo do konca roka 2015 dôjsť k fúzii dvoch menších bánk, Abanka Vipa a Banka Celje, ktoré by následne ako celok boli v roku 2017 alebo 2018 predané do súkromných rúk. Fúziou by sa z bánk vytvorila tretia najväčšia finančná inštitúcia v krajine. Nedávne stres testy odhalili, že dotknuté banky by mali v prípade nepriaznivého scenára ku koncu budúceho roka nedostatočný kapitál v objeme 1,1 mld. EUR, avšak od vykonania testov už štát viac než polovicu tejto sumy do jednej z dvojice bánk nalial.
GRÉCKO
Grécka vláda pripúšťa, že vystúpenie krajiny z medzinárodnej úverovej dohody sa môže oneskoriť o niekoľko týždňov oproti pôvodným plánom. Vyhlásil to uplynulý týždeň vicepremiér Venizelos. Medzinárodný menový fond [MMF] a Európska únia totiž zatiaľ
neuzavreli poslednú revíziu plnenia podmienok záchranného programu, čo spochybňuje plán vlády v Aténach vystúpiť z dohody ešte v závere tohto roka. Podľa slov vicepremiéra, európsky program skončí k 31.12.2014, kedy by mala byť uvoľnená aj posledná tranža. Ak by sa aj z technických príčin nepodarilo dokončiť niektoré procedúry, mohol by nastať odklad, no nový záchranný program nebude. Čiže existujúca
úverová dohoda by sa mohla predĺžiť maximálne o niekoľko týždňov alebo dní.
MAĎARSKO
Kontroverzné kroky maďarskej vlády a masívne protesty v súvislosti s daňou z internetu narobili vládnej strane Fidesz hlboké vrásky na tvári. Podľa aktuálneho kola prieskumov verejnej mienky poklesla podpora Orbánovej strany z 37 % na 25 %. Prevažná časť
doposiaľ Orbánovych voličov sa ale zatiaľ nerozhodla, na koho stranu sa v najbližších voľbách prikloní a celkový podiel nerozhodnutých respondentov tak v Maďarsku dosahuje až 44 %.
