EuropskeNoviny.sk
Vyslanec ruskej organizácie Memorial, Boris Belenkin, hovoril na pôde EÚ o stave občianskej spoločnosti v Rusku. Tá musí čeliť vláde, silnému nacionalizmu a politickému väzneniu.
O tom, v akom stave sú ruské ľudské a občianske práva hovoril Belenkin pri príležitosti Sacharovovej ceny za slobodu myslenia. Tento rok ňou Parlament ocenil konžského lekára, ktorý v krajine zachraňuje znásilnené ženy. Tie sú častokrát obeťami vojenských zločinov.
Boris Belenkin zastúpil na pôde Únie organizáciu Memorial. Tá v roku 2009 taktiež získala “európsku nobelovku za mier“. Moderné Rusko je 23 rokov po socializme. Napriek tomu v ňom ruský aktivista stále vidí bývalý režim. „Platím dane krajine, ktorá presadzuje tvrdú, agresívnu politiku. Príkladmi sú Gruzínsko, teraz Krym a Ukrajina. Vo vnútri Ruska sa dejú procesy, ktoré komplikujú činnosť občianskej spoločnosti. Najnovšie sa u nás objavil ďalší znak starého režimu – väznenie z politických dôvodov.“
Za najväčšieho nepriateľa vidí samotnú vládu federácie. Tá stále navrhuje nové zákony, ktoré sťažujú činnosť najväčšiemu ľudskoprávnemu hnutiu v Rusku. Čo to spôsobuje podľa Belenkina je silný nacionalizmus a nezáujem novinárov hromadne hovoriť o ututlaných problémoch. „Nezáujem a strach sú príčinou toho, čo sa u nás deje. Podiel novinárov na porušovaní slobôd a práv človeka je vysoký.“
Memorial je najväčšou a najstaršou ľudskoprávnou organizáciou v modernom Rusku. Dnes vystupuje ako silná opozícia voči Kremľu. „Naša organizácia má dva záujmy: osveta histórie stalinistického teroru a Brežnevovho prenasledovania ľudí s inými názormi. Dnes sa hlavne potácame s garanciou práv človeka ako aj občana,“ vysvetlil Boris Belenkin.
V októbri tohto roku sa začalo hovoriť o zrušení tohto hnutia. Ruské ministerstvo zahraničia podalo žiadosť, aby bola zrušená pre údajné prepojenie s teroristickými organizáciami. Rozhodnúť má Najvyšší súd.
Sacharovova cena vznikla ako pocta spolutvorcovi prvej sovietskej vodíkovej bomby, Andrejovi Sacharovi. Ten sa v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch postavil proti invázii ZSSR do Afganistanu a jeho chabej ľudskoprávnej istote. Po kritike sovietskej politiky bol zadržiavaný v domácom väzení. Po páde režimu bol prvým predsedom hnutia Memorial.
