Krajiny s vysokokvalitnými pracovnými miestami, efektívnou sociálnou ochranou a investíciami do ľudského kapitálu ukázali, že sú odolnejšie proti ekonomickej kríze. To je jedno z hlavných zistení prieskumu Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe v roku 2014, ktorý sa zaoberal následkami recesie. Prieskum zároveň zdôrazňuje potrebu investovať do vytvárania a udržiavania vhodných pracovných zručností na podporu produktivity a poukazuje na výzvu, ktorou je obnovenie zbližovania členských štátov.
Zameral sa aj na ponaučenia z recesie, pričom dospel k záveru, že jej negatívny dosah na zamestnanosť a príjmy bol menší v krajinách s otvorenejšími a menej segmentovanými pracovnými trhmi a vyššími investíciami do celoživotného vzdelávania. V týchto krajinách sú dávky v nezamestnanosti zvyčajne vyplácané veľkej časti nezamestnaných, sú naviazané na aktiváciu a reagujú na ekonomický cyklus.
Marianne Thyssenová, komisárka pre zamestnanosť, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu, k tomu uviedla: „Vytváranie pracovných príležitostí je našou najnaliehavejšou úlohou a následky krízy robia túto úlohu ešte náročnejšou. Z uvedeného prieskumu vyplýva, že je nevyhnutné realizovať štrukturálne reformy a rovnako tak aj opatrenia na podporu spotreby a dopytu. Potrebujeme ďalšie investície do ľudí, na to, aby boli Európania ešte vzdelanejší, odborne pripravenejší a aktivovanejší pre potreby pracovného trhu. Investičná ofenzíva, ktorú spustila Junckerova Komisia, pomôže v týchto kľúčových oblastiach priniesť skutočnú a výraznú zmenu.“
V správe sa konštatuje, že viaceré členské krajiny postupne prechádzajú k modelu sociálnych investícií, ktorý využíva ľudský potenciál v priebehu celého života a podporuje širšiu účasť na pracovnom trhu. Pri udržiavaní miery aktivácie v Európe pomohli aj predošlé reformy zamerané na širšiu zamestnanosť žien a starších ľudí. Aj to je potvrdením potreby pokračovať v reformách pracovného trhu a v modernizácii sociálnej ochrany.
Lepšie zručnosti potrebujú lepšie pracovné miesta
V situácii, keď EÚ rieši otázku starnúceho a ubúdajúceho obyvateľstva, sú investície do ľudského kapitálu kľúčovo dôležité na podporu produktivity a na zabezpečenie budúceho rastu, ktorý bude inkluzívny a prinesie množstvo pracovných príležitostí. V prieskume sa zdôrazňuje, že efektívne investície do ľudského kapitálu si vyžadujú nielen vzdelávanie a odbornú prípravu v tých správnych zručnostiach, ale aj primeraný rámec, ktorý pomôže ľuďom tieto zručnosti udržiavať, zdokonaľovať a využívať počas celého pracovného života. V tomto zmysle sú preto potrebné primerané stratégie zamerané na to, aby nedochádzalo k plytvaniu ľudským kapitálom vo forme neaktivity alebo nedostatočného využívania zamestnaneckého potenciálu ľudí.
Na druhej strane si však nárast ponuky kvalifikovaného ľudského kapitálu vyžaduje aj nárast ponuky kvalitných pracovných miest, vďaka čomu bude možné profitovať z produktívnejšej pracovnej sily. Pri pohľade na budúce výzvy a príležitosti uvedený prieskum konštatuje, že súčasné zmeny spojené s technologickým pokrokom, globalizáciou, demografickými zmenami a ekologizáciou hospodárstva by mali ponúknuť príležitosti na vytvorenie kvalitnejších pracovných miest, no zároveň môžu prispieť aj k tomu, že niektoré iné zručnosti a profesie sa stanú zastaralými a príjmy sa ešte viac polarizujú. Preto sú potrebné proaktívne stratégie na podporu celoživotného vzdelávania, na zlepšenie pomoci pri hľadaní zamestnania a na podporu sociálneho dialógu, aby bolo možné predvídať a realizovať inovácie.
Obnovenie zbližovania
V prieskume sa napokon zdôrazňuje, že ďalšou dôležitou úlohou po krízových rokoch je obnovenie sociálno-ekonomického zbližovania, najmä v prípade južných členských štátov a periférnych štátov pôvodnej EÚ 15. Rozdiely vyplývajúce z krízy spôsobila nielen veľkosť tohto ekonomického šoku ale aj štrukturálna nerovnováha, ktorá v najpostihnutejších krajinách existovala aj pred krízou, napríklad nízka produktivita, nedostatočné investície do ľudského kapitálu, nedostatky v tamojšom bankovom sektore a systémoch sociálnej starostlivosti a realitné bubliny. Prieskum je príspevkom aj do súčasnej diskusie o najvhodnejších spôsoboch obnovy zbližovania, prehlbovania hospodárskej a menovej únie a posilnenia jej sociálneho rozmeru.
Prieskum Vývoj v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe
Ide o štvrté vydanie ročného prieskumu vývoja v oblasti zamestnanosti a sociálnej situácie v Európe (ESDE), v ktorom Komisia zaznamenáva aktuálne trendy v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti a zamýšľa sa nad najbližšími výzvami a ich možnými riešeniami vo forme stratégií a politík. Týmto prieskumom Komisia zároveň plní svoj záväzok, ktorý jej vyplýva zo zmluvy, a to informovať o sociálnej situácii v EÚ.
Prieskum ESDE je solídnou analytickou prácou vypracovanou útvarmi Komisie vychádzajúcou z najnovších údajov a dostupnej literatúry a jeho hlavné zistenia sú základom iniciatív Komisie v oblasti zamestnanosti a sociálnej politiky.