EuropskeNoviny.sk
Nový Európsky barometer ukazuje zaujímavé informácie o Slovákoch vo vzťahu k inštitúciám Európskej únie. Hovoril o nich vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Mali sme tu ďalší eurobarometer. Čo považujete za top jeho zistení?
-Prieskum verejnej mienky ukázal, že Slováci majú pozitívny vzťah k EÚ. Dokonca, že dôvera v ňu narástla. Bol tu výrazný rast pozitívneho postoja o 9 percent. Znamená to, že európskemu spoločenstvu veria viac ako národným inštitúciám. Z môjho pohľadu bola dôležitá priama úmera medzi informovanosťou a vzťahom k Únii. Ľudia, ktorí viac vedia o tejto inštitúcii majú pozitívnejší vzťah. Najviac ju podporujú mladí ľudia, vysokoškoláci, ľudia pracujúci vo vyšších pozíciách.
Podľa posledných výsledkov barometra sme sa posunuli vpred. Ako si to vysvetľujete?
-Je to aj tým, že minulý rok sme si pripomenuli 10. výročie vstupu do EÚ. Za ten čas bolo veľa možností na zhodnotenie plusov a mínusom. Podľa všetkého pozitíva jasne prevažujú nad negatívami. Vo voľbách do Európskeho parlamentu sa viac hovorilo o Únii. Ďalší dôvod je podľa mňa to, že začína hospodárske oživenie, čo už aj na Slovensku cítime. Rast sa zvyšuje, nezamestnanosť pomaly klesá. Hoci je stále problémom, jej čísla nie sú tak katastrofálne.
Ak sú Slováci takí proeurópski, prečo sa to neodrazilo vo voľbách europoslancov?
-Treba rozlíšiť vzťah k EÚ a účasť vo voľbách. Slováci sa menej zapájajú do formovania európskej politiky, napr. menej sa zúčastňujú konzultácii o legislatívnych návrhoch. Práve tá aktívna účasť bola vždy nižšia na Slovensku. Na druhej strane sú Slováci presvedčení o tom, že účasťou v eurovoľbách nedokážu niečo zmeniť, že ich hlas nie je dôležitý. Tu vidím úlohu politických strán, aby to ľuďom vysvetlili a lepšie mobilizovali voličov.
50% slovenských obyvateľov je proti rozširovacej politike Bruselu, súvisí to s tým?
-Naopak, 50% podporuje rozširovanie. Dokonca je na ich strane niekoľko percent, ktoré sa nedajú vidieť a spočítať. Ukázalo sa, že viac Slovákov je za podporu rozširovania hraníc Únie. Je to však nižšia podpora, keď vezmeme do úvahy iné aktivity EÚ, ako napr. spoločná bezpečnostná politika, ktorá je na úrovni 82%. Mnohokrát je rozširovanie spájané s hrozbou, že potom už Slovensko nebude tak podporované, či s názorom, že Brusel si musí najprv vyriešiť svoje vnútorné problémy, potom sa rozširovať.
Odrazilo sa v barometri aj to, čo sa deje na Ukrajine vo vzťahu slovenských obyvateľov k EÚ?
-Podľa mňa áno. Prejavilo sa to napr. v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Ľudia si uvedomujú, že účasťou v EÚ máme vyššiu stabilitu, bezpečnosť, rozvoj hospodárstva. A v porovnaní s Ukrajinou, ktorá je ďaleko od vstupu do spoločenstva, si uvedomujú, že sme na tom lepšie. To, že sme v EÚ a NATO nám pomáha a dáva bezpečnosť.
V porovnaní s ktorými krajinami sme najväčší optimisti v rámci EÚ?
-Máme pozitívnejší pohľad ako napríklad vo Francúzsku a Grécku. Slovensko sa nachádza nad priemerom. Slováci v oveľa väčšej miere dôverujú európskym inštitúciám, podporujú spoločné opatrenia.
Sme v niečom naopak pesimisti?
-V hodnotení ekonomickej situácie. Na Slovensku je toto hodnotenie veľmi kritické, a to sa týka celej hospodárskej situacie v EÚ. Kriticky pohľad máme najmä na nezamestnanosť – to je absolútny problém väčšiny Slovákov.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Dušan Chrenek.
