EuropskeNoviny.sk
Martin Vlachynský, analytik INESS sa vyjadril k téme gréckeho dlhu, ktorý spôsobuje značný odliv peňazí z gréckych bánk. Uvažuje sa o historicky druhom zavedení kontroly kapitálových tokov v eurozóne, ktoré však podľa Vlachynského problém nerieši.
Ako sa prejavuje finančná kríza v Grécku v bankovom sektore?
Vzhľadom k vysokej miere neistoty, ktorá panuje v Grécku sa obyvatelia, ale aj firmy snažia aspoň časť svojich peňazí dostať von z krajiny, keďže nie je úplne jasné, čo s ňou bude. Znamená to, že bankový systém prichádza o veľké množstvo vkladov, čo ďalej ohrozuje stabilitu Grécka. Práve preto padol nápad, že by Grécko mohlo v blízkej budúcnosti pristúpiť k takzvanej kontrole kapitálových tokov. Ide o to, že by bola obmedzená legálna možnosť, ako z krajiny vyviesť väčšie množstvo peňazí, či už elektronicky alebo v hotovosti. Ak by teda Gréci, alebo aj zahraniční obyvatelia mali v Grécku účet a chceli by si z týchto peňazí kúpiť napríklad auto, bolo by to oveľa zložitejšie, keďže by nemohli peniaze previesť bankovým príkazom, ako je dnes bežné.
Je kontrola kapitálových tokov vyskúšaná v praxi? Bolo potrebné ju niekedy zaviesť?
Kontrola kapitálových tokov bola prvýkrát a zatiaľ jediný krát zavedená v eurozóne v roku 2013, keď zbankrotoval Cyprus a tieto opatrenia v obmedzenej miere fungujú až dodnes. Na Cypre bola kontrola zavedená počas reštrukturalizácie ich bankového systému, keď potrebovali zablokovať toky na to, aby sa im podarilo postaviť na nohy ich zrútený bankový systém. V Grécku ale spôsobuje odliv kapitálu pretrvávajúca neistota čo bude s krajinou, či budú reformy. Zavedenie kontroly kapitálových tokov v Grécku by možno mohlo natiahnuť čas a získať pár dní, týždňov, no samo o sebe to nie je žiadnym riešením problému. V prvom rade musí prísť jasná a rozhodná odpoveď ako budú postupovať reformy, čo sa stane s dlhom. Následne počas nejakého krátkeho obdobia kedy sa táto otázka bude intenzívne riešiť a bude veľký odliv peňazí, bude možnosť, že by sa zaviedli tieto kontroly.
To by pre mňa, keby som bol Grék znamenalo, že si nemôžem vybrať peniaze v bankomate?
Znamenalo by to, že si ich môžete vybrať vnútri krajiny. Tam by tie toky nemali byť nejako významne obmedzené. Pokiaľ by neprišlo k významnejšej rane pre banky, kedy by museli byť vyhlásené takzvané bankové prázdniny, čo znamená, že by sa z banky nedali vybrať peniaze. Pri kontrole kapitálových tokov hovoríme o kontrole cezhraničnej a väčšinou sa udáva nejakým limit, napríklad na Cypre to bolo 5 tisíc eur.
Dá sa tento systém nejakým spôsobom obísť alebo je nepriestrelný? Prečo sa zavádzajú takéto kontroly?
Ten limit je nastavený na nejaké časové obdobie, čiže denne alebo mesačne, či týždenne sa môže vybrať tá daná suma. Môžete sa pokúsiť previesť cez hranice vyššiu sumu v hotovosti, no tým by ste páchali trestný čin alebo minimálne priestupok voči nejakým finančným opatreniam, za ktorý by mohli byť peniaze zhabané. Cieľom týchto kontrol je zabrániť odtoku peňazí z Gréckych bánk. Momentálne je v gréckych bankách okolo 135-140 miliárd eur. Od začiatku problémov s pádom bývalej vlády, teda od konca novembra, odišlo z bánk približne 20 miliárd eur, čo je značná suma. Banky momentálne fungujú vďaka tomu, že likviditu im poskytuje ECB, respektíve Grécka centrálna banka. Tento veľký odliv peňazí sa musí zastaviť prirodzene, teda vybudovaním dôvery, alebo takýmito metódami, pretože v istom momente by grécke banky už nedokázali poskytovať peniaze na odliv.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal analytik INESS Martin Vlachynský.
