Veľké poďakovanie posielame do Británie. Štvrtkové parlamentné voľby po pol roku konečne odpútali pozornosť od Grécka a jeho povrazochodectva nad priepasťou bailoutu.
Pritom výsledok volieb je očakávaný až s príliš veľkým napätím. Aj keby vyhrali labouristi, tlak na uskutočnenie referenda o vystúpení z EÚ bude veľký. Zaujímavejším bude skôr výsledok Faragovej strany UKIP, ktorá je barometrom anti-EÚ nálad v Británii. Podľa posledných prieskumov má okolo 12 %, čím prekonáva aj súčasných vládnych liberálov. No ešte aj ich predseda Nick Clegg sa vyjadril, že referendum definitívne nezavrhujú.
Najviditeľnejším dopadom by bola strata značnej časti príjmov európskeho rozpočtu
O dopade vystúpenia Británie z EÚ sa toho už popísalo dosť. Efekty by sa dali zhrnúť pod tri okruhy. Najviditeľnejším dopadom by bola strata značnej časti príjmov európskeho rozpočtu, čo by pre Slovensko znamenalo menej peňazí z eurofondov a/alebo vyššie príspevky do spoločného rozpočtu. Nielen pre Slovensko – aj také Grécko by muselo vo svojej dokonale prázdnej pokladnici hľadať ďalšie eurá.
Aká bude spolupráca s Britániou v prípade jej odchodu? To závisí od toho, ako veľmi sa bude chcieť EÚ „pomstiť“. Ako konštatoval britský europoslanec Daniel Hannan, lepším riešením ako pozícia Nórska cez členstvo v EHS by bola pozícia druhého Švajčiarska, ktoré si vyjednáva vzťah s EÚ individuálne.
Najzaujímavejší je ale tretí faktor. Vystúpenie Veľkej Británie z EÚ by tiež znamenalo, že ubudne silný hlas, ktorý favorizoval trhové riešenia, pro-podnikateľský prístup. V únii ešte ostane podobne ladené Holandsko, Írsko, Estónsko, čiastočne Fínsko. Všetko skôr malé krajiny. Dominovať tak začne „francúzska“ južná vetva, presadzujúca centralizované riešenia v opratách verejného sektora, sekundovaná „nemeckou“ snahou regulovať.
K scenáru odchodu je však treba úspešné referendum, ku ktorému je stále pomerne dlhá cesta. Odchod z Británie pritom nefavorizuje ani väčšina Konzervatívnej strany. Tí dúfajú, že referendom uspokoja voličov a zároveň získajú páku na reformy EÚ, ktoré nakoniec voličov presvedčia, aby odchodu povedali nie. Najmä v prípade obhájenia premiérskeho kresla Cameronom by sa všetky oči upierali na Angelu Merkelovú ako kľúčového spojenca vo (veľkej?) reforme EÚ.
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.