EuropskeNoviny.sk
Povedia áno
Ak sa Gréci rozhodnú pre úsporné opatrenia, mali by sa im otvoriť dvere k pomoci od medzinárodných veriteľov. Jej konkrétnu podobu ale budú musieť ešte dohodnúť. Otázkou je, s kým. Vláda Alexisa Tsiprasa je totiž proti úsporným opatreniam a minister financií Janis Varufakis dokonca sľúbil, že v prípade kladného výsledku referenda odstúpi on a „možno aj celá vláda“.
Bezprostredným dôsledkom kladnej odpovede v referende by ale malo byť upokojenie trhov a pokračovanie finančných injekcií gréckym bankám od Európskej centrálnej banky (ECB), bez ktorej sú tieto takmer nelikvidné.
Možný vývoj
Pokiaľ vláda podá demisiu, môže grécky prezident poveriť zostavením vlády, ktorá bude pre úsporné opatrenia, šéfa opozície. Potom by dohoda s veriteľmi mala ísť hladko.
Ak vláda demisiu nepodá, ťažko sa s veriteľmi dohodne, keďže sa jej to nepodarilo ani za predchádzajúci polrok.
Vláda sa ale môže dohodnúť na predčasných voľbách a dočasnej úradníckej vláde (ako to bolo na jeseň 2011). Takáto vláda asi nebude mať dostatočný mandát pre rokovania s veriteľmi, ale núdzovú pomoc by pre ňu eurozóna najskôr uvoľnila.
Povedia nie
Ak Gréci v referende povedia „nie“, bude to znamenať ďalšiu neistotu. Analytici predpokladajú, že zostanú zatvorené grécke banky, ktorým Európska centrálna banka (ECB) len ťažko poskytne ďalšie peniaze. Zrejme bude eurozóna opäť odďaľovať riešenie, a to do ďalšej lehoty – do 20. júla, kedy má Grécko splatiť ECB 3,49 miliardy eur.
Grécka vláda tvrdí, že „nie“ z referenda posilní jej mandát pre rokovania. Medzinárodným veriteľom však došla trpezlivosť, s tou istou vládou sa o kompromis snažia už pol roka. V takom prípade by Grécko bolo pravdepodobne nútené zaviesť národnú menu. Bankám už dochádza hotovosť a, okrem iného, nebude v čom vyplácať dôchodky. Je to administratívne, logisticky aj časovo veľmi náročná úloha.
Opustenie eurozóny
Podľa niektorých odborníkov záporný výsledok referenda posunie Grécko bližšie k vystúpeniu z eurozóny. Podľa iných sa ale Brusel bude tejto možnosti aj naďalej brániť, pretože by sa mu zrútil jeho projekt eura.
To by malo vplyv na kapitálové trhy a tiež by to mohlo zdražieť úvery ďalším ekonomicky slabým krajinám (Portugalsko, Taliansko, Španielsko) v očakávaní investorov, že by aj tieto opustili euro. Takže aj keď predseda EK prehlasuje, že Gréci v nedeľu hlasujú o zotrvaní v eurozóne, zdá sa to byť skôr len vyhrážkou.
Vystúpenie z eurozóny by bol bezprecedentný a dlhý proces. Takže aj v tomto prípade by museli Atény s medzinárodnými veriteľmi dospieť čo najrýchlejšie k nejakej dohode aspoň na prechodné obdobie a potom rovnako jednať o reštrukturalizácii starých dlhov.
Viac sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk.
