EuropskeNoviny.sk
Doslova pár metrov od hranice so Slovenskom stavajú v Rakúsku tábor pre utečencov. „Kontajnerové mestečko“ bude v katastri obce Berg a umiestnených v ňom bude cca 40 – 60 osôb – všetky zo Sýrie, cca tretina budú rodiny a dve tretiny samostatní „migranti“.
Správny krok č.1 – Včasná komunikácia so samosprávou a verejnosťou
Rakúšania nepodcenili komunikáciu s obyvateľmi dotknutých obcí, kde zamýšľali tábor postaviť. V Marcheggu miestni obyvatelia dokonca hrozili aktívnym odporom, tak im tam tábor nikto nestaval. V Bergu to občania prijali za podmienok, že budú prijaté nimi nastavené kritériá. U nás sa umiestnenie viac ako 10-násobne väčšieho počtu žiadateľov so samosprávou v Gabčíkove neunúval vopred prerokovať nikto, minister vnútra uzavrel medzivládnu dohodu a basta.
Správny krok č.2 – Rešpektovanie nastavených kritérií
Občania Bergu vyjadrili ochotu pomôcť skutočným utečencom z krajiny skutočne sužovanou vojnou (Sýriou), teda nie ekonomickým imigrantom z iných krajín. Zároveň odmietli zmiešanie s utečencami z inej krajiny, aby sa predišlo možným konfliktom priamo medzi nimi. A mysleli aj na také detaily, ako je vek detí nad desať rokov, lebo pre menšie deti nemajú v školách a škôlkach kapacity. Požiadavku tamojšia vláda rešpektovala. U nás vládna elita ide na to populisticky a nezmyselne – podľa vierovyznania. Skrátka naši vládni predstavitelia už dnes vedia, že „chcú“ kresťanov, ale nevedia ani to, kde a za akých podmienok ich umiestnia.
Správny krok č. 3 – Jasne dohodnutý harmonogram
Obyvatelia Bergu už dnes vedia, že tento tábor bude mať životnosť maximálne 3 roky a postupne bude prichádzať k znižovaniu pomeru počtu azylantov ku počtu domácich obyvateľov. Dnes je to 7,5% utečencov z celkového počtu a toto číslo bude postupne klesať k 2%. Na základe všetkých dohodnutých kritérií, podmienok a harmonogramu sa mohlo stať to, že mestská rada v Bergu schválila výstavbu daného tábora jednomyseľne. U nás nevie nikto nič, odkiaľ a kedy vlastne do Gabčíkova utečenci prídu, čo sú zač, koľko tu budú, či budú pribúdať alebo prídu naraz a postupne budú odbúdať, atď. Niekedy je na mieste otázka, či to vôbec vedia naši vládni predstavitelia.
Správny krok č.4 – Umiestnenie mimo zastavaného územia obce
Napriek tomu, že Rakúšania sú evidentne pripravení týchto utečencov integrovať, včítane detí (školy, škôlky), rozhodli sa umiestniť ich bokom. Pre porovnanie, keď sme my v SaS navrhli, aby boli dočasní žiadatelia o azyl po odmietavom referende v Gabčíkove umiestnení v nepotrebných vojenských zariadeniach, mimo zastavaných území obcí, ktoré sú oplotené, aby ich mohli vojaci strážiť pred extrémistami (a tí na Slovensku sú) a naopak, aby občania Slovenska, ktorí majú obavy, boli chránení pred možnými problémovými jedincami z radov utečencov, boli sme obvinení z toho, že nie sme humánni a chceme stavať getá.
Nesprávny krok – Neinformovanie suseda.
Iste, Rakúšania si môžu u seba stavať kde chcú a čo chcú, pokiaľ dodržia medzinárodnú legislatívu (a žiadna im neurčuje, že majú informovať susednú krajinu o výstavbe kontajnerového tábora pre utečencov). Avšak dobré vzťahy robia dobrých susedov. A slušnosť kázala informovať aspoň našu ambasádu. A ministerstvo vnútra tiež, keď už máme podpísanú tú dohodu o Gabčíkove. Nespravili tak, a to možno mnohé napovedá aj o tom, aký rešpekt u nich súčasná slovenská smerácka vládna garnitúra požíva. Našťastie, máme investigatívnych novinárov, a tak aj naše spiace ministerstvo vnútra, ktoré „má o tábore len sprostredkované informácie“ môže začať pripravovať „primerané bezpečnostné opatrenia“, uvidíme, aké.
Epilóg
Najhoršie je však to, ako poňali správu o výstavbe tábora naše médiá. Niektoré strašia utečencami, ktorí budú vraj chodiť robiť výtržnosti do neďalekej Bratislavy. A niektoré zas opačne – bičujú všetkých nás – akí sme netolerantní, nehumánni. Moralizujú a snažia sa v nás vyvolať pocit viny. Tristné pritom je, že aj jedna aj druhá strana zámerne vynecháva niektoré fakty, ktoré sa jej nehodia „do krámu“.
Pritom faktom je to, že následky náletov našich kriminálnych živlov po páde železnej opony a otvorení hraníc s Rakúskom boli určite horšie ako to, že sa nejaký úbožiak z tých Sýrčanov zatúla z Bergu do Petržalky. To je môj odkaz pre tú prvú skupinu médií.
A druhej skupine by som rád prízvukoval, že Slovensko je autonómna krajina, ktorej prípadné rozhodnutie neposkytnúť azyl ani jednému utečencovi je rovnako legitímne ako prijať ich stovky alebo tisíce. Akurát to treba rozumne posúdiť, berúc na zreteľ všetky dôsledky – sociálne i ekonomické. A hlavne s jasnou hlavou. Bez predsudkov a dezinformácií. Ale o tom som už písal TU.
