EuropskeNoviny.sk
BERLÍN – Európska únia by mala obmedziť vyplácanie peňazí zo štrukturálnych fondov krajinám, ktoré odmietajú kompromis pri rozdeľovaní migrantov v dvadsaťosmičke. Hovorca Európskej komisie Margaritis Schinas pred novinármi naznačovanú možnosť jednoznačným spôsobom odmietol. Proti návrhu sa postavila aj kancelárka Angela Merkelová.
Nemecký minister vnútra Thomas de Maiziére v televízii ZDF povedal, že podporuje tento návrh, s ktorým podľa neho prišiel predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker. Medzi štátmi, ktoré nesúhlasia s rozdeľovaním utečencov v EÚ, patrí Česko a Slovensko.
Proti vlastnému ministrovi
Proti návrhu svojho vlastného ministra sa postavila aj kancelárka Angela Merkelová. Odmieta krátenie príspevkov z fondov EÚ pre krajiny, ktoré odmietajú prijímať utečencov.
„Hrozby podľa mňa nie sú správnou cestou k dohode,“ povedala nemecká kancelárka novinárom. „Vždy keď sme v Európe mali rozdielne názory, a tentokrát to skutočne nie je prvýkrát, viedli sme rozhovory, často veľmi dlho, a vždy sme tak našli riešenie. A to ma napĺňa optimizmom, aj keď je to teraz veľmi obtiažne a je nutné prekonať ešte väčšie prekážky,“ uviedla.
Nátlakové prostriedky
„Situácia pri vyjednávaní vyzerá tak, že krajinám, ktoré odmietajú mechanizmus rozdelenia utečencov, sa nič nestane,“ povedal de Maiziére. „Myslím, že by sme mali preto hovoriť o nátlakových prostriedkoch. Často to sú štáty, ktoré dostávajú mnoho prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. A predseda Juncker navrhol, čo považujem za správne, aby sme hovorili o tom, že tieto krajiny dostanú z fondov menej prostriedkov,“ dodal.
„Predseda Juncker ani komisia si podobnej veci nie je vedomá,“ prehlásil Schinas. Pripomenul tiež, že k takému kroku chýba akýkoľvek právny rámec. Dohody o partnerstve a operačné programy pre terajšie finančné obdobie 2014 až 2020 neumožňujú meniť podobu alokovaných finančných prostriedkov. Teoretické doplnenie podobných krokov by podľa Schinasa vyžadovalo nové dojednanie celého viacročného finančného rámca.
Finančný stimul
Hovorca pripomenul, že komisia naopak do svojho balíka nových návrhov k riešeniu migrácie zapracovala istú formu finančného stimulu. Za každého prerozdeleného utečenca by mala totiž podľa plánu prijímajúcej krajiny dostať 6 000 eur.
Ochotu diskutovať o úprave finančných tokov vo vnútri EÚ pre situáciu okolo utečencov v utorok naznačil nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel. „Nie je možné, aby sa všetky krajiny hlásili keď sa rozdeľujú peniaze, ale nikto sa nepripojil, keď ide o to prevziať zodpovednosť,“ povedal novinárom. Podľa neho situácia s migrantmi ohrozuje súdržnosť EÚ ešte viac než riešenie problémov zadlženého Grécka.
Nesolidárna menšina
De Maiziére sa v rozhovore vrátil k pondelkovej schôdzi unijných ministrov vnútra, ktorí jednali o prerozdelení 120 000 utečencov medzi jednotlivé krajiny EÚ na základe kvót, na riešenie sa však nedohodli. Podľa nemeckého ministra s príslušným plánom Európskej komisie súhlasila veľká väčšina štátov, proti bola „nesolidárna menšina“.
S rozdeľovaním migrantov na základe povinných kvót dlhodobo nesúhlasia krajiny vyšehrádskej skupiny, teda Česko, Slovensko, Poľsko a Maďarsko. Slovenský minister vnútra Robert Kaliňák však v pondelok novinárom povedal, že výhrady majú aj Rumunsko, Lotyšsko, Británia aj ďalšie krajiny. Štáty vyšehrádskej skupiny sa predovšetkým obávajú, že z prerozdeľovania žiadateľov o azyl medzi unijné krajiny menej zasiahnuté migračnou krízou by sa v budúcnosti mohol stať automaticky spustený mechanizmus.
Ochota zastavenia
De Maiziére v ZDF tiež podotkol, že ak bude EÚ riešiť situáciu s migrantmi až v Nemecku, v Rakúsku alebo v Maďarsku, je to príliš neskoro. „Príčiny problémov sú v krízových oblastiach, v Turecku a v Grécku. A to, že Gréci jednoducho posielajú utečencov ďalej do strednej Európy, to musí okamžite prestať. A len v pondelok som od gréckej prechodnej vlády počul, že sú ochotní tento prúd migrantov zastaviť,“ povedal.
Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk.
