Úprimný Juncker. Poľské problémy. Tampónová vojna.
„EÚ sa príliš nedarí…Ekonomicky, vidíme koniec skvelých dní Európy v porovnaní s tým, čo dosahujú iní. Musíme zaistiť, aby naše nádeje a sny o Európe ostali zachované.“ Týmito slovami adresoval kongres Európskej ľudovej strany (EPP) šéf Komisie Jean Claude-Juncker.
Únia je po skvelých rokoch, keď sa počet jej členov prudko zvýšil a ekonomický rast sa zdal byť rovnako samozrejmý ako východ slnka, ocitá v obkľúčení. Opakovane sa otriasla pod náporom Eurokrízy. Druhá najväčšia ekonomika chystá referendum o vystúpení, ktoré nebude len cvičením pre voličov. Cez schengenskú líniu sa valí nekonečný prúd utečencov, ktorý postupne naleptáva vzťahy s členskými štátmi z juhu a východu. Tesne za východnými hranicami prebieha už teraz zamrznutý konflikt, ktorý prikladá ekonomické aj politické náklady.
A podobne ako v biblickom Egypte, aj tu prichádza ďalšia a ďalšia rana. Cez víkend v Poľsku drvivo vyhrala voľby strana Právo a spravodlivosť. Tá sa netají ambíciou „orbanizovať“ Poľsko. K tomu patrí aj aktívny odpor voči Bruselu a jeho hlavnej politickej línii (samozrejme, s výnimkou eurofondov…). Že to bude brať zhurta ukázala nová vláda ihneď. Teda, ešte nie vláda, keďže formálne ešte neexistuje, ale prezident Duda, ktorí je so stranou úzko spätý. Vetoval ratifikáciu „dodatku z Dohy“, čo je úprava Kyótskeho protokolu. Vraj nepodpíše nič, čo má dopad na ekonomiku Poľska a neprejde pred tým detailným skúmaním.
Katalánska vláda oficiálne začala s prípravami odtrhnutia regiónu od Španielska
Nepríjemnosti môžu spôsobiť aj Katalánci. Nová miestna vláda oficiálne začala s prípravami odtrhnutia regiónu od Španielska. Španielsky premiér Rajoy to označil za provokáciu, ktorej bude brániť všetkými legálnymi prostriedkami. Prípadný vznik nového štátu by znamenal pre EÚ zaujímavý precedens a najmä mnoho komplikácii. Z Únie by zo dňa na deň zmizol významný región, pričom nové Katalánsko by muselo prejsť celým mnohoročným predvstupovým procesom.
Na povestných 10 rán ešte EÚ kus nešťastia chýba a aj tým najeuroskeptickejším politikom neraz prídu vhod peniaze z Bruselu, ako aj politický nárazník (To nie my! To Brusel!) ktorý poskytuje. Postrašenie neuškodí, ale správy o smrti EÚ sú predčasné.
Komentár pripravil Martin Vlachynský, INESS.