Jana Žitňanská, najmladšia slovenská europoslankyňa, bývalá novinárka, mama troch detí. Spýtali sme sa jej, ako vyzerá jej pracovný deň, ako hodnotí svoju prácu v roku 2015, ale aj na to, aké sú Vianoce v rodine Žitňanských. Rozhovor sme nahrávali 9.12.
Pani poslankyňa, je 9.30 ráno. Dnes neprebieha zasadnutie výborov, ani plenárne zasadnutie, na chodbách Európskeho parlamentu vidieť väčšinou asistentov a zamestnancov. Je možné, že v mnohých kanceláriách poslanci ešte nie sú. Prečo vy áno?
V Bruseli sa pracuje dlho do večera, ale keď som v Bruseli, môj pracovný deň sa snažím začať čo najskôr, väčšinou pred 9. hodinou. Okrem množstva rôznych aktivít totiž dostávam mnoho zaujímavých žiadostí o stretnutia a chcem ich absolvovať čo najviac. Deň je tak dlhší a dúfam, že aj moja práca kvalitnejšia. (Úsmev.)
Ako bude teda vyzerať Váš dnešný deň?
Doobeda budeme mať poradu s mojim tímom. Na budúci týždeň nás čaká plenárne zasadnutie v Štrasburgu, takže si prejdeme jednotlivé body programu a hlasovania. V médiách nedávno zaznelo, že poslanci ani nevedia o čom hlasujú, len sledujú svojho “Whipa” (pozn.: poslanec, ktorý indikuje hlasovanie skupiny), či ukazuje palec hore alebo dole. Je pravda, že niekedy je správ, ktoré musíme odhlasovať v jeden deň, naozaj kvantum a preto aj tempo hlasovania veľmi rýchle, každý poslanec by však mal vedieť, o čom hlasuje – veď preto sme tu. Potom si prejdeme korešpondenciu, dostávame približne 200 emailov denne.
Aj obed bude pracovný?
Dnes obed asi nestihnem, len bagetu. Tie inak majú v parlamente výborné! O 12.00 organizuje kolegyňa Anthea McIntyre (EKR) konferenciu na tému, ako mladí ľudia so zdravotným postihnutím môžu využiť “Gap Year”. Gap year je termín pre rok medzi strednou a vysokou školou, počas ktorého môžu maturanti absolvovať rôzne kurzy, stáže, dobrovoľníčiť v zahraničí a podobne. Hlavným hosťom bude zrakovo postihnutý študent z College of Europe, ktorý rok strávil v Brazílii a učil divadlo. Veľmi sa na jeho rozprávanie teším, ale ešte viac na to, ako jeho zážitky sprostredkujem mladým ľuďom so zdravotným postihnutím na Slovensku.
Pred rozhovorom ste spomínali, že dnes prídu do Európskeho parlamentu aj rómski aktivisti z Markušoviec, Janíc a Petrovej.
Áno, po konferencii sa stretávam práve s nimi. Títo páni sú zapojení do programu Breaking Down Barriers, ktorý je realizovaný slovenským Národným demokratickým inštitútom (NDI) a budú mi tlmočiť úspechy, ale predpokladám, že najmä úskalia, ktoré sprevádzajú ich činnosť. Je smutné, že štát ignoruje ľudí, ktorí chcú byť prínosom pre spoločnosť a pri hľadaní odpovede na otázku “Prečo nemôžu?” vedú ich cesty až do Bruselu.
Budete im vedieť odpovedať?
Je to dlhodobý problém a som presvedčená, že práve aktivistický prístup “zdola nahor” môže búrať bariéry v spoločnosti rýchlejšie. Ukázalo sa, že zhora pomoc a ochotu nemôžu očakávať. A nejde pritom len o Rómov, ale aj o ľudí so zdravotným postihnutím, alebo o ľudí na úteku z krajín, v ktorých je vojna. Aj ženy, ktoré sú obeťami násilia, sa musia spoliehať na tretí sektor.
Dnes celý deň prebieha v EP seminár pre novinárov k migrácii. Budú medzi nimi aj slovenskí zástupcovia médii?
Vy tuším ovládate môj pracovný program lepšie ako ja. (Úsmev.) Áno, spolu s poslankyňou Flašíkovou – Beňovou a poslancom Kukanom sa s nimi stretneme popoludní osobne. Prídu novinári, ktorí sa téme dlhodobo venujú, čiže diskusia bude určite zaujímavá a najmä vecná.
Čaká Vás ešte nejaké stretnutie?
Podvečer máme špeciálne zasadnutie našej skupiny (Európski konzervatívci a reformisti), prídepredseda Európskej rady Donald Tusk. Takže bude to dlhý deň.
Blíži sa nám koniec roka, čas, kedy ľudia zvyknú bilancovať jeho úspešnosť. Ako by ste ho hodnotili vy?
Neviem, či môžem hodnotiť úspešnosť alebo kvalitu mojej práce, to skôr prináleží mojim voličom. Ako tieňová spravodajkyňa som však pracovala vo výboroch pre zamestnanosť a pre práva žien približne na desiatke správ, dávala som mnoho pozmrňujúcich návrhov. Venovali sa napríklad vzdelávaniu, nezamestnanosti, podpore podnikania mladých, chudobe, deťom. Mnohé z týchto správ prinesú ovocie o niekoľko mesiacov, možno rokov, čiže bilancovanie bude namieste až vtedy.
Jedno významné ocenenie, Purpurové srdce, ste v tomto roku už dostali, či nie?
Áno, a je to pre mňa obrovská česť. Ocenenie Purpurové srdce udeľuje každý rok OZ Malíček v spolupráci s Neonatologickou sekciou Slovenskej prediatrickej spoločnosti pri príležitosti Svetového dňa predčasne narodených detí. Ale ocenenenie nie je koncom, pracujeme ďalej. Práve sa chystám rozdeliť v nemocniciach maličké cumlíky, ktoré sme objednávali až z Londýna, keďže na Slovensku ich nedostať. Sú pritom pre predčasne narodené detičky veľmi dôležité.
Ktoré okamihy z roku 2015 Vám zostanú v pamäti a zahreje Vás pri spomienke na ne pri srdci?
Nesmierne dobrý pocit mám zo všetkých stretnutí, ktoré som v tomto roku absolvovala. Nielen pracovných, aké ma čakajú aj v priebehu dnešného dňa, ale aj s mojimi navštevníkmi, ktorých zavítala do Štrasburgu a Bruselu už viac ako stovka.
Tí, ktorí sledujú Váš facebook vedia, že medzi Vašimi návštevníkmi sú výnimoční ľudia.
Na mojích cestách po Slovensku sa stretávam s mnohými ľuďmi, ktorí ťahajú v našom štáte za kratší koniec. Veľa z nich žije na hranici chudoby, každodenne zápasí s úradmi o finančné príspevky,na ktoré by mali mať automaticky nárok, iným zas hádžu polená pod nohy, keď si chcú nájsť prácu, alebo len mať prístup k vzdelaniu ako všetky zdravé deti. Títo ľudia ako rodičia detí so zdravotným postihnutím sú v mojich očiach hrdinovia a patria zároveň k najnadšenejším návštvníkom. Pre mnohých je návšteva Európskeho parlamentu vôbec prvý výlet do zahraničia.
Kto sú teda návštevníci Jany Žitňanskej?
Celú sériu návštev odštartovala skupinka Nepočujúcich takto pred rokom. Nasledoval májový Štrasburg s muskulárnymi dystrofikmi a alsaskú jeseň sme si vychutnávali s rodinami s deťmi s autizmom. Skupiny sú však skutočne pestré. Sú medzi nimi aj študenti zo škôl z celéjo Slovenska ale aj víťazi rôznych sulťaží či už zo Slovenskej debatnej asociácie alebo Nenápadní hrdinovia, žiaci z programu Teach for Slovakia, zahraniční Slováci, víťazky súťaže Vidiecka žena roka. No a už teraz sa teším na rok 2016. Na moju prácu sa prídu pozrieť okrem iných aj naši úspešní špeciálni olympionici.
Budete mať vôbec čas pri Vašom pracovnom tempe na vianočné prípravy?
Času je málo, už som aj rozmýšľala, že vanilkové rohlíky možno kúpim na pumpe pri diaľnici, keď pôjdem na Slovensko. Ale tá vôňa čerstvého pečiva jednoducho k Vianociam patrí, takže určite niečo doma napečieme.
Aké sú Vianoce v rodine Žitňanských?
Tradičné. Štedrá večera, rozbaľovanie darčekov, návšteva kostola, rodičov, veľa sladkostí, klasické vianočné rozprávky a filmy. Veľmi sa usilujeme udržať tú vianočnú atmosféru a pohodu, tá je pre nás doma najdôležitejšia.
Dávate si novoročné predsavzatia?
Už dávno nie. (Smiech.) Snáď len aby nás neopúšťalo zdravie.
Čo by ste zaželali čitateľom Európskych novín do Nového roku?
Každému čitateľovi prajem pokoj a dobro. Myslím, že v týchto dvoch slovách je ukryté všetko podstatné. A tiež, aby sme sa ani vo veľkých životných či pracovných ťažkostiach vopred nevzdávali, pretože kým sa nevzdáme, stále žije nádej, že sa veci obrátia na lepšie.
Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedala europoslankyňa Jana Žitňanská