Komisia dospela k záveru, že belgický režim zdanenia „nadmerného zisku“ je nezákonný

Belgický režim zdaňovania „nadmerného zisku“, ktorý sa uplatňoval od roku 2005, umožnil niektorým spoločnostiam patriacim do nadnárodných skupín zaplatiť podstatne nižšiu daň v Belgicku na základe záväzných daňových stanovísk. Týmto režimom sa daným spoločnostiam znížil základ dane z príjmu právnických osôb o 50 – 90 %, aby sa odpočítal „nadmerný zisk“, ktorý je údajne dôsledkom toho, že spoločnosť patrí k nadnárodnej skupine. Hĺbkové prešetrovanie Komisie, ktoré sa začalo vo februári 2015, preukázalo, že režim sa odchyľuje od bežnej praxe podľa belgických predpisov týkajúcich sa dane z príjmu právnických osôb a od tzv. „princípu nezávislého vzťahu“. Toto je podľa pravidiel štátnej pomoci EÚ nezákonné.

Komisárka Margrethe Vestagerová zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže uviedla: „Belgicko poskytlo vybraným nadnárodným spoločnostiam podstatné daňové výhody, ktoré sú v rozpore s pravidlami štátnej pomoci EÚ. To narúša spravodlivú hospodársku súťaž tým, že stavia menších konkurentov, ktorí nie sú nadnárodnými spoločnosťami, do nerovnocennej pozície.

Členské štáty EÚ môžu podporovať investície mnohými legálnymi spôsobmi a existuje veľa dobrých dôvodov na investovanie v EÚ. Ak však niektorá krajina poskytne určitým nadnárodným spoločnostiam nezákonné daňové úľavy, vďaka ktorým nemusia platiť dane z väčšiny svojich skutočných ziskov, ide o vážne narušenie spravodlivej hospodárskej súťaže v EÚ, čo je v konečnom dôsledku na úkor občanov EÚ.

Režim zdaňovania „nadmerného zisku“ bol zo strany daňového orgánu propagovaný pomocou loga „Len v Belgicku“. Mohli ho využiť len niektoré nadnárodné skupiny, pre ktoré bolo vydané záväzné daňové stanovisko na základe tohto režimu, zatiaľ čo samostatné spoločnosti (t. j. spoločnosti, ktoré nie sú súčasťou skupiny) pôsobiace len v Belgicku na podobné výhody nárok nemali. Režim predstavuje veľmi vážne narušenie hospodárskej súťaže na jednotnom trhu EÚ, ktoré ovplyvňuje mnoho hospodárskych odvetví.

Nadnárodné spoločnosti, ktoré režim využili, pochádzajú najmä z Európy a na európske spoločnosti takisto v rámci režimu pripadá väčšina nezaplatených daní. Tie teraz Belgicko musí od príslušných spoločností vymôcť. Komisia odhaduje, že celkovo ide o približne 700 miliónov EUR.

Režim zdanenia „nadmerného zisku“

Podľa belgických predpisov týkajúcich sa dane z príjmu právnických osôb sú spoločnosti zdaňované na základe skutočne zaznamenaného zisku z činností v Belgicku. Režim zdanenia „nadmerného zisku“ z roku 2005, založený na článku 185§2 b) zákona o dani z príjmu (Code des Impôts sur les Revenus/Wetboek Inkomstenbelastingen), však nadnárodným spoločnostiam umožňoval na základe záväzného daňového stanoviska znížiť základ dane, pokiaľ ide o údajný „nadmerný zisk“. Záväzné daňové stanoviská boli zvyčajne platné štyri roky a ich platnosť mohla byť predĺžená.

V rámci týchto záväzných daňových stanovísk sa skutočný zaznamenaný zisk nadnárodnej spoločnosti porovnáva s hypotetickým priemerným ziskom, ktorý by v porovnateľnej situácii dosiahla samostatná spoločnosť. Uvedený rozdiel v zisku považujú belgické daňové orgány za „nadmerný zisk“ a daňový základ nadnárodnej spoločnosti sa úmerne znižuje. Vychádzalo sa pritom z predpokladu, že nadnárodné spoločnosti vytvárajú „nadmerný zisk“, pretože sú súčasťou nadnárodnej skupiny, napr. z dôvodu synergií, úspor z rozsahu, dobrého mena, zákazníckych a dodávateľských sietí, prístupu na nové trhy. V praxi bol skutočný zaznamenaný zisk dotknutých spoločností spravidla znížený o viac než 50 % a v niektorých prípadoch dokonca až o 90 %.

Hĺbkové prešetrovanie Komisie preukázalo, že odpočítaním „nadmerného zisku“ od skutočného základu dane spoločnosti sa režim odchyľuje:

• od bežnej praxe podľa belgických predpisov týkajúcich sa dane z príjmu právnických osôb. Poskytuje nadnárodným spoločnostiam, ktoré boli schopné získať takéto záväzné daňové stanovisko, selektívnu preferenčnú subvenciu v porovnaní s inými spoločnosťami. Konkrétnejšie, najmenej 35 spoločností získalo nespravodlivú konkurenčnú daňovú výhodu oproti napríklad ktorémukoľvek samostatnému konkurentovi povinnému platiť dane zo skutočných ziskov zaznamenaných v Belgicku v súlade s bežnými belgickými predpismi týkajúcimi sa dane z príjmu právnických osôb a
• od „princípu nezávislého vzťahu“ podľa pravidiel štátnej pomoci EÚ. Aj za predpokladu, že nadnárodná spoločnosť vytvára takéto „nadmerné zisky“, podľa princípu nezávislého vzťahu, boli by tieto zisky rozdelené medzi spoločnosti skupiny spôsobom, ktorý odráža hospodársku realitu, a potom zdanené tam, kde vznikli. Podľa belgického režimu zdaňovania „nadmerného zisku“ sú však takéto zisky jednoducho jednostranne odpočítané od základu dane jedinej spoločnosti skupiny.

Selektívne daňové výhody v rámci tohto režimu sa nedajú odôvodniť ani tvrdením Belgicka, že zníženia sú nevyhnutné na zamedzenie dvojitému zdaneniu. V skutočnosti belgické daňové orgány vykonávali tieto úpravy jednostranne, a teda nereagovali na nárok inej krajiny zdaniť rovnaké zisky. Režim od spoločností nevyžaduje, aby predložili dôkazy či dokonca preukázali riziko dvojitého zdanenia. V skutočnosti to má za následok dvojité nezdanenie.

Tento režim teda týmto spoločnostiam poskytuje preferenčné daňové zaobchádzanie, ktoré je podľa pravidiel štátnej pomoci EÚ nezákonné (článok 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).

Vymáhanie

Od začatia vyšetrovania Komisie vo februári 2015 Belgicko režim zdanenia „nadmerného zisku“ pozastavilo a neudelilo na jeho základe žiadne nové záväzné daňové stanoviská. Spoločnosti, ktoré už záväzné daňové stanoviská získali od začiatku uplatňovania režimu v roku 2005, ho však naďalej využívali.

Podľa rozhodnutia Komisie nesmie Belgicko používať režim zdanenia „nadmerného zisku“ ani v budúcnosti. Okrem toho na odstránenie nespravodlivej výhody, ktorú využívali príjemcovia režimu, a na obnovu spravodlivej hospodárskej súťaže musí Belgicko teraz vymôcť od najmenej 35 nadnárodných spoločností, ktoré využívali nezákonný režim, nezaplatenú daň v plnej výške. Belgické daňové orgány musia teraz určiť, ktoré spoločnosti skutočne využívali nezákonný daňový režim, a presnú výšku dane, ktorá sa musí od každej spoločnosti vymôcť. Komisia odhaduje, že celkovo ide o približne 700 miliónov EUR.

Súvislosti

Od júna 2013 Komisia prešetruje praktiky členských štátov v oblasti záväzných daňových stanovísk. Komisia rozšírila informatívne prešetrovanie na všetky členské štáty v decembri 2014. V októbri 2015 Komisia dospela k záveru, že Luxembursko poskytlo selektívne daňové zvýhodnenie spoločnosti Fiat a Holandsko poskytlo selektívne daňové zvýhodnenie spoločnosti Starbucks. Komisia takisto vedie tri prebiehajúce hĺbkové prešetrovania týkajúce sa prípadných problémov v oblasti štátnej pomoci z dôvodu záväzných daňových stanovísk pre spoločnosti. Ide o spoločnosti Apple v Írsku,Amazon v Luxembursku a McDonald’s v Luxembursku.

Boj proti daňovým únikom a daňovým podvodom je jednou z hlavných priorít tejto Komisie. Balík opatrení daňovej transparentnosti, ktorý Komisia predložila v marci minulého roka, zaznamenal svoj prvý úspech v októbri 2015, keď členské štáty dosiahli len po siedmich mesiacoch rokovaní politickú dohodu týkajúcu sa automatickej výmeny informácií o záväzných daňových stanoviskách. Tieto právne predpisy prispejú k oveľa väčšej transparentnosti a budú pôsobiť ako odrádzajúci prostriedok, aby sa záväzné daňové stanoviská nepoužívali ako nástroj na zneužívanie daňového systému. Je to dobrá správa pre podniky a spotrebiteľov, ktorí budú naďalej využívať tento veľmi užitočný daňový postup, ale pod veľmi prísnym dohľadom v záujme toho, aby sa zabezpečil rámec pre spravodlivú daňovú súťaž.

V júni 2015 Komisia predstavila aj súbor iniciatív na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, na zaistenie udržateľných daňových príjmov a posilnenie jednotného trhu pre podniky. Cieľom navrhovaných opatrení, ktoré sú súčasťou akčného plánu Komisie pre spravodlivé a účinné zdaňovanie, je výrazne zlepšiť prostredie pre zdaňovanie právnických osôb v EÚ, aby bolo spravodlivejšie, účinnejšie a viac podporujúce rast. K hlavným opatreniam patril rámec na zabezpečenie efektívneho zdaňovania, v ktorom sa vytvárajú zisky, a stratégia na opätovné zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb, v prípade ktorého sa očakáva nový návrh v priebehu roka 2016.

Komisia teraz plánuje predložiť ďalší balík iniciatív na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam právnických osôb v rámci EÚ a na celom svete. Tieto návrhy sa budú opierať o jednoduchú zásadu, že všetky spoločnosti, veľké aj malé, musia platiť daň, keď vytvárajú zisk. Balík bude predložený 27. januára a zavedie sa ním aj koordinovaný celoeurópsky prístup uplatňovania noriem v oblasti dobrej daňovej správy na medzinárodnej úrovni.

Po vyriešení otázok týkajúcich sa dôverného charakteru informácií bude verzia rozhodnutí, ktorá nemá dôverný charakter, sprístupnená pod číslom SA.37667 v registri štátnej pomoci na webovej lokalite GR pre hospodársku súťaž. Nové rozhodnutia o štátnej pomoci uverejnené na internete a v Úradnom vestníku EÚ sú uvedené v State Aid Weekly e-News (elektronickom týždenníku štátnej pomoci).