EuropskeNoviny.sk
Vyzerá to tak, že pred voľbami SMERom avizované „Chránime Slovensko“ naberá vo svetle výsledkov parlamentných volieb novú podobu. Zaujímavá bola hneď prvá úvaha premiéra R. Fica požiadať svojho českého kolegu Bohuslava Sobotku o zastupovanie Slovenska na pondelňajšom mimoriadnom summite Európskej Rady v Bruseli. Summite, ktorý je mimochodom z hľadiska bezpečnosti kľúčovým nielen pre Slovensko, ale pre celú Európsku úniu. Pán premiér sa nakoniec predsa len rozhodol inak. A urobil dobre. Dostal tak príležitosť opäť raz zaujať napr. poznámkou, ktorou medzinárodné stretnutie politických špičiek partnerských štátov označil za „turecký trh“. Okrem toho však verejnosť nezachytila žiadnu jeho iniciatívu, ktorou by sa postavil do čela ochrancov Európy a Slovenska. Hoci príležitosť by určite mal.
Summit totiž neriešil nič menšie ako mimoriadne zložité a drahé opatrenia, ktoré by mali viesť k redukcii počtu imigrantov. Tých, ktorí prichádzajú do Európy cez tzv. balkánsku trasu, a teda najmä Turecko. A práve Turecko a jeho delegácia na čele s tureckým premiérom Ahmetom Davutoglu hrala tentoraz európske „prvé husle“. A to dokonca tak presvedčivo, až musel pozorovateľ celého viacmesačného procesu, ktorý mu predchádzal, získať v istých okamihoch dojem, akoby EÚ chcela vstúpiť do Turecka a nie naopak.
Každopádne na summite predstavený mechanizmus založený na logike obmedzenia pašeráctva – tzv. imigrantský swap, zožal nielen vlnu podpory, ale aj kritiky. Mechanizmus, na základe ktorého všetci imigranti prichádzajúci do Grécka z Turecka budú hromadne vyhostení späť a sýrski utečenci v tureckých táboroch presídlení na územie EU v pomere 1:1, je totiž prinajmenšom kontroverzný. Viaceré humanitárne organizácie ako aj Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov ho kritizovali predovšetkým pre rozpor kolektívneho vyhosťovania s európskym, ale aj medzinárodným právom. Okrem toho podmienkou Turecka, aby tento mechanizmus vôbec začal fungovať, je okrem iného liberalizácia vízovej povinnosti, navýšenie financovania dohodnutého v novembri minulého roku o 3 miliardy eur a obnovenie prístupových rokovaní o vstupe Turecka do EÚ.
Samozrejme, v čase kedy sa Európa blíži k vlne, ktorá môže priniesť očakávaných 3,5 milióna nových utečencov, je snaha nájsť riešenie plne legitímna. A na rozdiel od doterajšieho „pojedania chlebíčkov“ aj viac ako vítaná. Na druhej strane nárast požiadaviek zo strany Turecka zaváňajúci vydieraním, môže byť predzvesťou budúcich požiadaviek nad rámec dohôd. Okrem toho sa spornými javia aj možnosti kontroly procesov daného mechanizmu mimo územia štátov Európskej únie a mimo objektívu masmédií. O probléme na základe akého kľúča bude prerozdelenie utečencov 1:1 fungovať a kto ponesie zodpovednosť za tú „európsku“ časť, či finančnej náročnosti a neetickosti celého procesu ani nehovoriac.
Preto ak to premiér budúcej predsedajúcej krajiny Rady EÚ myslel s ochranou Slovenska a v širšom kontexte Európy vážne, dalo sa očakávať, že práve s takýmito výhradami a najmä alternatívnymi návrhmi na summit príde. Nestalo sa tak. Napĺňajú sa tak prognózy, že bojový postoj premiéra sa skončí dňom volieb. O to zvlášť, že treba niečo obetovať aj pre pravdepodobného budúceho koaličného partnera, ktorý svoju kampaň založil na údajnom charaktere. A teda, nech mu aspoň malá časť z neho zostane aspoň v tomto prípade.
Komentár pre spravodajský portál Europskenoviny.sk pripravil Martin Klus, politológ a expert strany SaS pre zahraničnú politiku a politický systém
