Dohoda o navracaní migrantov a žiadateľov o azyl z gréckych ostrovov do Turecka, ku ktorej dospeli dňa 18. marca v Bruseli lídri členských štátov EÚ a vlády v Ankare, bola predmetom rozpravy poslancov s predsedom Európskej rady Donaldom Tuskom a predsedom Európskej komisie Jeanom-Claudom Junckerom.
Veľká väčšina poslancov vyjadrila v súvislosti s dohodou EÚ – Turecko o navracaní migrantov znepokojenie a vyzvala Komisiu a Radu, aby podrobne sledovala situáciu v oblasti ľudských práv a slobody prejavu v Turecku. Exekutíva EÚ a členské štáty by sa mali podľa poslancov zamerať aj na obvinenia, podľa ktorých turecké orgány posielajú sýrskych utečencov späť na územie Sýrie. Aj v tejto súvislosti sa plénum zaoberalo otázkou, či je vôbec možné považovať Turecko za bezpečnú krajinu pre utečencov.
Mnoho poslancov v rozprave spochybnilo funkčnosť dohody argumentujúc, že pašeráci si jednoducho nájdu nové trasy. Časť zákonodarcov vyjadrila obavy v súvislosti s nedostatkom personálu potrebného na zvládnutie prílevu migrantov do Grécka a nevhodnými podmienkami na prijímanie žiadateľov o azyl v krajine. Ďalší poslanci však zdôraznili, že napriek nedokonalosti dohody ide o najrealistickejší nástroj riešenia súčasnej situácie.
Poslanci tiež načrtli svoje priority v súvislosti s blížiacou sa reformou takzvaného dublinského systému, ktorý určuje členské štáty zodpovedné za spracovanie jednotlivých žiadostí o azyl. Zákonodarcovia zdôraznili, že členské štáty musia prevziať zodpovednosť za programy premiestňovania (relokácie) a presídľovania (resettlement) žiadateľov o azyl a opätovne vyzvali na zadefinovanie bezpečného a zákonného spôsobu vstupu utečencov a migrantov na územie EÚ.