EuropskeNoviny.sk
Čo ženie ľudí k tomu, aby sa pripájali k džihádistom a ako sa dá tomu predchádzať? Na tieto otázky sa pokúšali zodpovedať spisovateľka a nositeľka Sacharovovej ceny Taslima Nasreen, predseda skupiny ECR Syed Kamall a režisér filmu Môj džihád Rudy Vranckx. Debata i premietanie filmu Môj džihád sa konali v rámci filmového festivalu o ľudských právach Jeden svet, ktorý organizuje mimovládna organizácia Človek v tiesni.
Debatu otvorila podpredsedníčka Parlamentu Ulrike Lunacek (Zelení/ESA, AT). Diskutovalo sa o viacerých témach súvisiacich s džihádom, radikalizáciou, islamským právom šária a postavením žien v islamskej spoločnosti.
„Do Sýrie odišlo 550 mladých ľudí. Bol som veľmi prekvapený, že až do útokov na Charlie Hebdo sa nikto z médií ani politiky nerozprával s rodinami tých, ktorí odišli,“ povedal režisér filmu Môj džihád Rudi Vranckx. Vo svojom filme hovorí o belgickej komunite, ktorá sa snaží pracovať s mladými ľuďmi a odhovárať ich od toho, aby sa pridávali k džihádistom.
Predseda frakcie ECK Syed Kamall, ktorý je sám moslim a pochádza zo Spojeného kráľovstva, predostrel viaceré dôvody radikalizácie. Môže to byť hľadanie identity, pre ľudí so sklonmi k násiliu to môže predstavovať dobrodružstvo alebo hľadanie novej idey, za ktorú možno bojovať. Iní akoby sa chceli pomstiť za to, že na Západe nemôžu žiť ako poriadni moslimovia. Veľmi zvláštne je podľa neho to, že náboženstvo je pri všetkých týchto dôvodov len „výhovorkou.“
„Mnoho moslimov inšpirujú k násiliu a terorizmu verše z Koránu,“ povedala Taslima Nasreen, bangladéšska spisovateľka a nositeľka Sacharovovej ceny od EP. Pripomenula, že „v moslimských krajinách pribúda slobodných mysliteľov, no zakaždým keď kritizujú islam, tak ich buď uväznia, vyženú z krajiny, alebo zabijú.“ Vie, o čom hovorí, ona sama totiž bola vyhnaná zo svojej vlastnej krajiny
