Parlamentné plénum bude tento týždeň rokovať a hlasovať o odporúčaniach, ktoré pripravil druhý osobitný výbor pre daňové rozhodnutia (TAXE 2). Táto oblasť sa môže mnohým ľuďom zdať zložitá a neprehľadná. Nižšie si preto nájdete pre lepšiu zrozumiteľnosť význam jednotlivých výrazov týkajúcich sa daňovej problematiky.
Znižovanie základu dane a presun ziskov je podľa OECD také konanie, ktoré využíva medzery v medzinárodnom daňovom systéme. A to takým spôsobom, že zisky sa umelo presúvajú do krajín, s neexistujúcou alebo len veľmi malou hospodárskou aktivitou, ktoré nemajú dostatočne prepracovaný systém zdaňovania. Firma tu potom vďaka tomu platí len veľmi nízke alebo žiadne dane.
Komisia požaduje vytvorenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb. Ide o spoločné pravidlá, o ktoré sa môžu firmy oprieť pri výpočte ich zdaniteľných príjmov namiesto toho, aby museli dodržiavať rozličné pravidlá podľa toho, v akej krajine majú svoje prevádzky. Návrh dáva firmám možnosť skonsolidovať všetky svoje zisky a straty v celej Únii. Rozhodnutie o sadzbe dane z príjmov právnických osôb ponecháva na štátoch. Komisia prišla s týmto návrhom už v roku 2011. Ďalší aktualizovaný návrh by mala zverejniť počas tohoto roka.
Vyhýbanie sa daniam možno charakterizovať ako využívanie právnych nástrojov v záujme platenia čo najnižších daní. Tento pojem netreba zamieňať s daňovými únikmi, ktoré sú protiprávne, keďže ide o úmyselnú konanie s cieľom neplatiť žiadne alebo len veľmi nízke dane.
Daňové raje sú krajiny alebo oblasti, ktoré od firiem alebo jednotlivcov, ktorí sa u nich zaregistrujú, nevyžadujú platenie žiadnych alebo nízkych daní. Svojim „zákazníkom“ okrem toho garantujú úplnú diskrétnosť. Parlamentný výbor pre daňové rozhodnutia TAXE 2 plánuje vyzvať Komisiu, aby čo najskôr vypracovala spoločný zoznam nespolupracujúcich jurisdikcií.
Daňové rozhodnutie je písomný dokument vydaný daňovým úradom, v ktorom sa uvádza, akým spôsobom sa bude danej firme vyratúvať daň a aké daňové ustanovenia sa pritom použijú. Tieto rozhodnutia sú legálne, no z pohľadu európskeho práva môžu predstavovať štátnu pomoc. A na tú má mandát dohliadať Európska komisia. Daňoví poplatníci môžu tieto rozhodnutia považovať za nemorálne, keďže veľkým firmám odľahčujú ich daňové bremeno.
Patentové kolónky
Ide o špeciálny daňový režim pre práva duševného vlastníctva. Niektoré európske krajiny v záujme pritiahnuť technologické firmy a podporiť inovácie ponúkajú daňové úľavy pre príjmy z patentov. Zisky z predaja patentovaných produktov alebo predaja samotnej licencie tak podliehajú nižšiemu zdaneniu. Niektoré firmy však tento systém zneužívajú a svoje výrobky sa snažia predávať s patentmi, ktoré s nimi nemajú veľa spoločného. Poslanci si myslia, že tento špeciálny daňový režim pre patenty len málokedy skutočne napomáha výskumu a vývoju a firmy ho skôr využívajú na znižovanie daní. Výbor TAXE 2 preto vo svojej správe žiada zákaz týchto patentových kolónok a nový legislatívny návrh z diele Komisie.
Skutočný vlastník
Skutočný vlastník firmy alebo právnickej osoby nie je vždy známy ale môže sa ukrývať sa celou sieťou schránkových firiem. Nevieme tak, kto v skutočnosti rozhoduje o konaní firmy a kto na nej zarába. V rámci boja proti praniu špinavých peňazí a terorizmu Parlament už odhlasoval nové pravidlá, ktoré od členských štátov vyžadujú, aby viedli centrálne registre skutočných vlastníkov firiem. Do týchto zoznamov by mali mať právo nahliadnuť úrady a osoby s oprávnenými záujmami ako napríklad novinári. Členské štáty by mali nové pravidlá implementovať do 26. júna 2017. Výbor TAXE 2 ide vo svojej správe ešte ďalej a požaduje vytvorenie verejne prístupných registrov.