EuropskeNoviny.sk
Zatiaľ čo celosvetový sociálno-ekonomický model sa mení v nadväznosti na parížsku dohodu o zmene klímy, ktorá predstavuje impulz na prechod smerom k modernému a nízkouhlíkovému hospodárstvu, Komisia sa snaží zachovať konkurencieschopnosť EÚ. Návrhy stanovujú jasné a spravodlivé usmerňujúce zásady pre členské štáty, aby sa pripravili na budúcnosť a Európa zostala konkurencieschopná. Ide o neoddeliteľnú súčasť energetickej únie a výhľadovej politiky v oblasti zmeny klímy.
V roku 2014 sa členské štáty EÚ dohodli na jasnom záväzku: do roku 2030 kolektívne znížiť emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 vo všetkých odvetviach hospodárstva. Návrhy obsahujú záväzné ročné ciele v oblasti emisií skleníkových plynov pre členské štáty v období od roku 2021 do roku 2030 pre odvetvia dopravy, stavebníctva, poľnohospodárstva, nakladania s odpadom, využívania pôdy a lesného hospodárstva, ktorými sa prispeje k opatreniam EÚ v oblasti zmeny klímy. Nový rámec vychádza zo zásad spravodlivosti, solidarity, nákladovej účinnosti a environmentálnej integrity. Dotknuté sú všetky členské štáty, keďže hlavne ony budú rozhodovať o tom, ako zrealizovať opatrenia na splnenie dohodnutých cieľov na rok 2030. Komisia tiež prekladá stratégiu nízkoemisnej mobility, čím sa vydáva na cestu rozvoja celoeurópskych opatrení upravujúcich vozidlá s nízkymi a nulovými emisiami a alternatívne nízkoemisné palivá.
Podpredseda EÚ zodpovedný za energetickú úniu Maroš Šefčovič uviedol: „Energetická únia už teraz prináša svoje ovocie.Spolu s navrhovanou reformou systému obchodovania s emisiami z minulého roka a dnešným návrhom týkajúcim sa cieľov znižovania emisií skleníkových plynov pre členské štáty sa nám podarilo zakotviť rámec politiky v oblasti klímy a energetiky na roku 2030 aj do právnych predpisov. Zároveň sa náš dopravný systém istým krokom vydáva smerom k nulovým emisiám. Dnešný balík je dôkazom, že mobilizujeme všetky naše politiky v záujme konkurencieschopného, obehového a nízkouhlíkového hospodárstva, ktoré sme prisľúbili v stratégii energetickej únie.“
Podpredseda Komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrki Katainen vyhlásil: „Táto stratégia nie je len o doprave a emisiách. Mala by sa vnímať ako ďalší prvok nášho úsilia o modernizáciu európskej ekonomiky a posilnenie nášho vnútorného trhu. Vymedzuje kľúčové priority na ceste k nízkoemisnej mobilite a poskytuje jasné usmernenia pre budúcich investorov. Prispieva k našim cieľom, ktoré sa v priebehu času nemenia – chceme vytvoriť podmienky, vďaka ktorým náš priemysel bude konkurencieschopnejší a dokáže poskytovať kvalitné pracovné miesta.“
Komisár EÚ pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Cañete povedal: „EÚ si stanovila ambiciózny cieľ zníženia emisií a ja som presvedčený, že ho dosiahneme, ak všetky členské štáty spoja sily. Vnútroštátne záväzné ciele, ktoré navrhujeme, sú spravodlivé, flexibilné a realistické. Vytvárajú vhodné stimuly na uvoľnenie investícií v odvetviach, akými sú napríklad doprava, poľnohospodárstvo, stavebníctvo či nakladanie s odpadom. Týmito návrhmi chceme dať najavo, že sme nezaháľali a že dodržiavame sľuby.“
Komisárka EÚ pre dopravu Violeta Bulcová sa vyjadrila: „Štvrtina emisií skleníkových plynov v Európe pochádza z dopravy, ktorá je hlavným zdrojom znečistenia vzduchu. Prechod na nízkoemisnú mobilitu je preto mimoriadne dôležitý, ak má EÚ dosiahnuť svoje ambiciózne klimatické ciele a zlepšiť kvalitu života v našich mestách. Predstavuje tiež príležitosť zmodernizovať hospodárstvo EÚ a udržať konkurencieschopnosť európskeho priemyslu. Stratégia, ktorú sme prijali, predstavuje plán, ako dosiahnuť nízkoemisnú mobilitu, a bude impulzom na naplnenie tohto zámeru.“
V EÚ sa už začali snahy o zosúladenie súkromných investícií s cieľmi v oblasti klímy efektívneho využívania zdrojov. Finančné nástroje EÚ výrazne prispievajú k financovaniu opatrení v oblasti zmeny klímy. Vyše 50 % doteraz schválených investícií sa týkalo klimatických otázok. Európsky fond pre strategické investície je v rámci investičného plánu pre Európu na dobrej ceste k mobilizácii dodatočných investícií vo výške aspoň 315 miliárd EUR, ktoré budú smerovať do reálnej ekonomiky do polovice roka 2018. Komisia okrem toho aktívne pracuje na tom, aby výdavky rozpočtu EÚ zodpovedali cieľom v oblasti zmeny klímy. Minimálne 20 % súčasného rozpočtu EÚ sa výslovne týka oblasti klímy.
Súvislosti
V októbri 2014 si hlavy štátov alebo predsedovia vlád EÚ stanovili záväzný cieľ zníženia emisií v celom hospodárstve do roku 2030 aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990. K dosiahnutiu tohto znižovania emisií by mali prispieť všetky odvetvia hospodárstva. Ak sa to má dosiahnuť nákladovo efektívne, v odvetviach priemyslu a energetiky zahrnutých do systému EÚ na obchodovanie s emisiami (Emissions Trading System – ETS) sa do roku 2030 budú musieť znížiť emisie o 43 % v porovnaní s rokom 2005. Ostatné hospodárske odvetvia ako doprava, stavebníctvo, poľnohospodárstvo, nakladanie s odpadom, využívanie pôdy a lesné hospodárstvo by mali do roku 2030 znížiť emisie o 30 % v porovnaní s rokom 2005.
Spolu s návrhom z minulého roka, ktorého predmetom je revízia systému EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), dnešné legislatívne návrhy zamerané na klímu podporujú prechod Európy na nízkouhlíkové hospodárstvo a reagujú na záväzky krajín Európskej únie vyplývajúce z parížskej dohody o zmene klímy. Komisia začne pracovať na akčnom pláne pre nízkoemisnú mobilitu, aby čo najskôr predstavila aj zostávajúce iniciatívy. Do konca tohto roka Komisia navyše zamýšľa predložiť ďalšie iniciatívy v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a vnútorného trhu s energiou, ktoré sú súčasťou stratégie energetickej únie.
