EuropskeNoviny.sk
Škandál s testovaním emisií prepukol v druhej polovici septembra minulého roku. Automobilka Volkswagen inštalovala do áut rušiace zariadenia, ktoré ukazovali zmanipulované výsledky meraní CO2. Pre tento problém vznikol špeciálny vyšetrovací výbor, aby zistil príčiny vzniku a dôsledky škandálu. Priniesť má i závery vyšetrovania a riešenia.
Po veľkom tlaku Parlamentu sa bývalý komisár pre podnikanie a priemysel Günter Verheugen nakoniec postavil pred poslancov vyšetrovacieho výboru. Tí prezradili, čo si myslia o jeho vplyve a o tom, čo Komisia vtedy o probléme naozaj vedela.
Vyjadrila sa Katheleen Van Brempt zo skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente: „Vieme, že rástol počet dôkazov vo vzťahu k tomu, že rozdiely medzi emisiami nameranými v laboratóriu a na ceste boli obrovské. Nielen TRC, ale aj viaceré iné vedecké organizácie poskytli mnoho dôkazov.“
Krišjānis Karniņš z poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) oznamuje: „Verheugen potvrdil, že Komisia si ešte pred rokom 2007 plne uvedomovala obrovský rozdiel medzi emisiami v laboratóriách a za skutočnej jazdy, pokiaľ ide o testovanie áut. Následne potvrdil, že environmentálna politika znižovania CO2 dostala prednosť pred obavami z emisií oxidov dusíka. Ako vieme, oxidy dusíka (NOx) sú pre ľudí toxické znečisťujúce látky. Takže ich vdychujeme a potom sme chorí. Iste, CO2 zas prispieva ku klimatickým zmenám. Potvrdil, že zavládol tento kompromis. To sme pochopili. Primárnym cieľom bolo znižovanie CO2a nie súčasné znižovanie NOx.“
Podľa ich slov Verheugen nebol informovaný o rušiacich zariadeniach, ktoré boli nainštalované v automobiloch. Príčina bola jednoduchá, vôbec sa neverilo, žeby to bolo technicky možné. Komisia však podľa nich nepripúšťa možnosť, žeby sa zmýlila. Dodávajú, že to nie je zodpovednosť len jedného komisára, dokonca ani nie len Komisie, ale aj Európskeho parlamentu. V tom čase nikto nehovoril o rušiacich zariadeniach.
Verheugen pred vyšetrovacím výborom povedal, že nebol komisárom pre priemysel, ale pre ľudí. Členovia výboru argument nepovažujú za relevantný. „Vnímam to ako veľmi zaujímavé, hoci sa tomu dá ťažko veriť, pretože sa zdá, že každý komisár – nielen on, ale rovnako aj ďalší – majú pocit, že ich kroky presadzujú záujmy istej časti spoločnosti bez ohľadu na to, či zodpovedajú za zdravotníctvo, sociálne veci, priemysel alebo hospodárstvo. Presne ako sa ministri vlády cítia zodpovední za oblasť, ktorú riadia. Nechce sa mi veľmi veriť, že sa necítil ako komisár pre priemysel,“ uviedol Karniņš.
To, že sa Verheugen po strate mandátu komisára dostal do automobilového sektoru nevnímajú ako správny krok. „Treba sa istým spôsobom zbaviť svojich povinností a nepodporovať tým podozrenia z prepojenia pracovnej oblasti v Komisii a práce, ktorú vám následne ponúknu. Tento problém sa netýka len Verheugena, skôr je všeobecný a nanešťastie súvisí s mnohými komisármi,“ povedala na margo veci Katheleen Van Brempt.
„Zdá sa veľmi pravdepodobné, že práca, ktorú mu v automobilovom sektore ponúkli po skončení mandátu komisára, môže súvisieť s tým, že automobilový sektor mu takto poďakoval za prácu, ktorú vnímal v pozitívnom svetle. Či to tak bolo alebo nie sa nedá povedať s určitosťou. Ale zdá sa, že tam je istá kauzalita. Ak vidíme, že politici ukončia prácu v jednej oblasti a potom prechádzajú do veľmi blízkeho sektora priemyslu, skutočne to vzbudzuje otázky,“ dodal Krišjānis Karniņš.
