Plénum Európskeho parlamentu (EP) včera rozhodlo o schválení Parížskej klimatickej dohody. Jej cieľom je obmedzenie množstva emisií a dlhodobé udržanie rastu globálnej teploty pod hranicou dvoch stupňov Celzia.
Dohodu minulý týždeň jednohlasne odsúhlasili aj ministri životného prostredia jednotlivých členských štátov Európskej únie (EÚ) počas rokovania Rady EÚ v Bratislave. „Parížska dohoda bola prijatá uplynulý rok v decembri. Mala by nadviazať a postupne nahradiť Kjótsky protokol ešte z roku 1997. Na to, aby bola platná ju musí odsúhlasiť najmenej 55 štátov, zodpovedných za minimálne 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov,“ pripomenula poslankyňa EP a členka výboru pre životné prostredie ENVI Monika Flašíková Beňová. Doposiaľ je tých štátov 62, no stále nie je naplnený 55 percentný podiel celosvetových emisií.
Slovensko sa k dohode pripojilo jej schválením vládou a parlamentom. Odsúhlasili ju aj najväčší svetoví znečisťovatelia, ktorými sú USA, Čína, či India. „Parížska dohoda zaväzuje každú krajinu k znižovaniu emisií skleníkových plynov a podpore nízkoulíkovej ekonomiky. Postupne by sme sa mali dostať do stavu keď budeme produkovať len také množstvo emisií, ktoré dokáže príroda všetko spotrebovať. Predpokladom jej naplnenia sú aj veľké finančné investície. Na zabraňovanie zmenám klímy by malo ísť od roku 2020 celosvetovo aspoň 100 miliárd dolárov ročne,“ priblížila europoslankyňa.
V prípade ratifikácie ďalšími štátmi a naplnenia stanoveného 55 percentného cieľa by dohoda mohla byť platná ešte pred najbližšou Konferenciou OSN o zmene klímy. Tá sa bude konať v novembri v marockom Marrakéši, teda ani nie rok od jej prijatia. „Slovensko bude ako predsedajúca krajina Rady EÚ zohrávať na tomto podujatí dôležitú úlohu. Bude zodpovedať za harmonizáciu postojov v rámci EÚ, vrátanie riešenia možných sporov, ako aj viesť bilaterálne rokovania s inými zoskupeniami. Dôraz by sme mali klásť aj na tému poľnohospodárstva a negatívnych dopadov klimatických zmien v tejto oblasti,“ uzavrela Monika Flašíková Beňová.