Európsky dvor audítorov: EÚ potrebuje získať späť dôveru občanov

Klaus-Heiner Lehne, nový predseda Európskeho dvora audítorov, upozornil na to, že európske inštitúcie do istej miery stratili dôveru občanov EÚ. Počas prezentácie výročnej správy audítorov EÚ za rok 2015 vo Výbore Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu povedal, že v nasledujúcich mesiacoch a rokoch bude hlavnou výzvou pre EÚ získať túto dôveru späť.

Pán Lehne povedal poslancom EP, že je jasné, že by mala prísť reforma, ale bez ohľadu na jej formu, musí byť postavená na stabilných finančných základoch. To znamená, že EÚ musí viesť dobré účtovníctvo; musí zabezpečiť, aby sa jej finančné pravidlá uplatňovali správne; musí poskytovať hodnotu za peniaze a zabezpečiť transparentnosť a istotu.

„Ľudia nám ani len nemôžu začať dôverovať, ak neveria, že sa staráme o ich peniaze náležite a vedieme dobré účtovníctvo o tom, ako to robíme,“ povedal pán Lehne.

Tento rok z výročnej správy audítorov EÚ vyplýva, že systémy grantov založené na preplácaní nákladov príjemcov majú sklon k vyššej chybovosti než systémy založené na nárokoch. Taktiež sa v nej upozorňuje na riziká z hľadiska finančného hospodárenia súvisiace s poskytovaním finančnej podpory prostredníctvom pôžičiek, záruk a kapitálových investícií či už priamo alebo nepriamo z rozpočtu EÚ.

Audítori schválili účtovnú závierku Európskej únie za rok 2015 rovnako ako každý rok od roku 2007. Taktiež dospeli k záveru, že vo výbere príjmov EÚ sa nevyskytli chyby. Odhadujú však chybovosť vo výdavkoch na 3,8 % (v porovnaní so 4,4 % v roku 2014). Odhadovaná chybovosť nie je meradlom podvodov, neefektívnosti alebo plytvania. Ide o odhad výšky finančných prostriedkov, ktoré nemali byť vyplatené, pretože sa nepoužili úplne v súlade s pravidlami EÚ.

Audítori naďalej zisťujú takmer rovnakú odhadovanú chybovosť v rámci zdieľaného hospodárenia s členskými štátmi (4,0 %) ako vo výdavkoch riadených priamo Komisiou (3,9 %).

V správe sa zdôrazňuje, že hlavným vplyvom na úroveň chybovosti je rozdiel medzi systémami preplácania nákladov, pri ktorých EÚ prepláca oprávnené náklady na základe vyhlásení príjemcov, a systémami založenými na nárokoch, keď sa platby hradia po splnení podmienok. Preplácanie nákladov sa spája s oveľa vyššou chybovosťou (5,2 %) než výdavky na základe nárokov (1,9 %).

Audítori hovoria, že nápravné opatrenia, ktoré vykonávajú orgány v členských štátoch a Komisia, SK 2 mali pozitívny vplyv na odhadovanú chybovosť. Hoci Komisia prijala kroky na zlepšenie jej posúdenia rizika a vplyvu nápravných opatrení, stále existuje priestor na zlepšenie. Značnej časti chýb sa mohlo predísť pred uhradením príslušných platieb, alebo ich zistiť a napraviť.

Okrem toho, napriek primeranej celkovej miere informovanosti o odporúčaniach audítorov členským štátom je veľká rôznorodosť v miere prijímania následných opatrení. V dôsledku toho audítori vidia len mierne dôkazy o zmenách v politike a postupoch na vnútroštátnej úrovni.