EuropskeNoviny.sk
Parížska klimatická dohoda (COP21), ktorá bola prijatá takmer pred rokom, sa za zaoberá alarmujúcimi klimatickými zmenami ohrozujúcimi našu planétu. Táto dohoda bola doposiaľ ratifikovaná 112 krajinami združených v Organizácii spojených národov. Ratifikovali ju aj Spojené štáty a Čína, ktoré sú najväčšími znečisťovateľmi ovzdušia.
Hlavným cieľom Parížskej dohody je udržanie rastu globálnej teploty pod 2°C v porovnaní s predindustriálnou érou s tým, že sa krajiny budú snažiť o jej obmedzenie na 1,5°C. Tieto opatrenia by mali priniesť výrazné znižovanie emisií skleníkových plynov vypúšťaných do atmosféry a postupný prechod na nové technológie. Prechod na tieto opatrenia by mal byť férový a nemal by ohroziť pracovné miesta.
Európska odborová konfederácia (EOK) vyzýva Európsku komisiu a všetky členské štáty Európskej únie na prehodnotenie stanovených cieľov do roku 2030 s cieľom zefektívnenia boja proti klimatickej zmene. Z politického hľadiska to zaväzuje vlády k zavedeniu spravodlivého preškolenia zamestnancov na nové pracovné pozície z dôvodu zmeny orientácie hospodárstva a na podporu dôstojnej práce vo svojich politikách v boji proti zmene klímy. Odborári poukazujú najmä na aktívnu podporu pre pracovníkov v odvetviach, ktoré trpia prechodom na low carbon hospodárstvo. EOK zdôrazňuje svoju požiadavku na zriadenie fondu pre pracovníkov, ktorí budú zasiahnutí stratou zamestnania práve kvôli prechodu na ekologickejšiu výrobu. Účasť sociálnych partnerov v oblasti vývoja a implementácie low carbon stratégií predstavuje nevyhnutný krok pre ich úspech.
Klimatické zmeny spôsobia zvýšenú migráciu do Európy, najmä z afrických štátov. Preto by mala EÚ navýšiť svoje platby o najmenej 100 miliárd dolárov ročne do roku 2020 na podporu boja proti zmene klímy v rozvojových krajinách. To všetko na základe záväzkov prijatých rozvinutým krajinami v roku 2010. EÚ sa musí taktiež zaoberať plánom pomoci pre tieto krajiny po roku 2020, ktorý bude v súlade so zmluvami zahrnutými v Parížskej Dohode. Hlavnou úlohou členských štátov EÚ by teda malo byť vybudovanie komplexnej politickej štruktúry na túto otázku, vrátane spolupráce s OSN na uznaní štatútu klimatických utečencov.
