EuropskeNoviny.sk
Európa čelí silnejúcemu vonkajšiemu tlaku: otázky vzbudzuje vnútorná a medzinárodná bezpečnosť, terorizmus, dôsledky globalizácie a ambície Spojených štátov a Ruska rozdeliť Európu. Týmto výzvam dokáže Európa čeliť len vtedy, ak sa ešte viac zjednotí.
Akoby ústavou Európskej únie je Lisabonská zmluva. Elmar Brok z poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) tvrdí, že práve táto zmluva má obrovský politický potenciál, ktorý sa doteraz naplno nevyužíva a dodáva, „Musíme byť transparentnejší a musíme intenzívnejšie využívať hlasovanie kvalifikovanou väčšinou. Musíme sa usilovať o spoločnú obrannú a bezpečnostnú politiku, čím by sme mohli ušetriť obrovské množstvo prostriedkov.“
Členské štáty Európskej únie vynakladajú na obranu 200 miliárd eur. V porovnaní s Ruskom ide o dvojnásobok vynakladaných zdrojov a o väčší počet vojakov ako majú Spojené štáty americké. „No sme neobyčajne slabí, pretože každý presadzuje vlastné riešenie. V EÚ nájdeme 38 rozličných typov vojenských obrnených vozidiel. Ide o plytvanie peniazmi na istú neefektívnosť,“ tvrdí Brok.
„Vezmime si euroskupinu. Menou Európskej únie je euro a zodpovedajú zaň inštitúcie: konkrétne Rada ministrov, Komisia a Európsky parlament. Vytvorenie agentúry pre 19 z 28 krajín by Európsku únie vlastne rozdelilo.“ Víziou Elmara Broka je to, že v tomto prípade by mal byť predseda euroskupiny zároveň podpredsedom Komisie, čím by sa euroskupina a Únia zblížili miesto toho, aby sa ešte viac vzdialili.
