EuropskeNoviny.sk
Vstup do EÚ priniesol občanom SR možnosť žiť, študovať, pracovať a podnikať kdekoľvek v Európskej únii. Ak dnes chceme pracovať v inom členskom štáte EÚ, nepotrebujeme už povolenie. V zamestnaní pritom máme rovnaké práva ako občania daného členského štátu, vrátane pracovných benefitov, ochrany zdravia pri práci či povinného poistenia. Sociálne a dôchodkové poistenie z iného členského štátu je prenosné a po návrate domov sa nám započíta.
Občania SR možnosť voľného pohybu osôb naplno využili a dodnes využívajú. Do zahraničia odišlo žiť 300-tisíc Slovákov, čo predstavuje približne 5% obyvateľstva. Aj podľa starších údajov žije v cudzine podobný počet Slovákov – 330-tisíc. Z nich 300-tisíc tam pracuje a ďalších 30-tisíc študuje. Najviac ľudí odchádzalo za prácou a štúdiom po našom vstupe do EÚ, v rokoch 2004 a 2005, čo naznačuje, že väčšina občanov SR odišla práve do iných členských štátov. Údaje o počte Slovákov, ktorí odišli žiť do krajín EÚ (ekonomickí migranti), sa rôznia a sú často miešané s počtami tých Slovákov, ktorí v danom členskom štáte žili ešte pred vstupom SR do EÚ, resp. ešte pred samotným vznikom EÚ (historické menšiny alebo utečenci z rokov 1938-1989).
Napriek štatistickým nedostatkom platí, že najviac občanov SR odchádza za prácou a štúdiom ešte stále do susednej Českej republiky. Dnes ich tam žije takmer 100-tisíc, z toho 22-tisíc študuje. Vysoké počty Slovákov odišli aj do Spojeného kráľovstva (64-tisíc), Nemecka (38-tisíc), Rakúska (25-tisíc), Írska (10-tisíc), Talianska (8-tisíc), Španielska (7-tisíc), Belgicka (6-tisíc) a Holandska (4-tisíc), teda členských štátov EÚ.
Voľný pohyb osôb však nie je len o trvalej či dlhodobej migrácii za prácou. Už 40-tisíc slovenských vysokoškolákov napríklad využilo možnosť krátkodobého pobytu a štúdia v inej európskej krajine v rámci výmenného programu EÚ s názvom Erasmus.
Všetky výhody členstva Slovenska v EÚ si môžete prečítať tu.
