EuropskeNoviny.sk
Podľa nového preskúmania výkonnosti Európskym dvorom audítorov uskutočnil Súdny dvor Európskej únie v posledných rokoch niekoľko významných krokov na zlepšenie riešenia vecí, sú však možné i ďalšie zlepšenia.
Súdny dvor Európske únie pozostáva z dvoch súdov: Súdneho dvora a Všeobecného súdu. Súdny
dvor tvorí 28 sudcov, ktorým pomáha 11 generálnych advokátov. V súčasnosti je na Všeobecnom
súde 45 sudcov. Tento počet by mal narásť na 56 do roku 2019. Celkové náklady na Súdny dvor EÚ z rozpočtu EÚ sú v roku 2017 vo výške približne 400 mil. EUR.
Audítori v súlade so svojim mandátom kontrolovať výkonnosť inštitúcií EÚ posudzovali, či sa
postupmi na Súdnom dvore EÚ podporovala efektívnosť riešenia vecí a najmä či by bolo možné
ich včasnejšie vyriešenie. Toto posúdenie museli vykonať bez prístupu k niektorým informáciám,
na ktoré sa podľa Súdneho dvora EÚ vzťahuje zásada tajnosti porád.
Súdny dvor EÚ prijal významné organizačné a procesné opatrenia na podporu riešenia vecí a predkladania správ o nich, uvádzajú audítori. Zaviedol indikatívne lehoty pre kľúčové kroky v životnom cykle vecí a postupne vyvíjal monitorovacie nástroje a správy s cieľom zvýšiť zameranie na včasnosť. Tieto opatrenia prispeli k zníženiu priemerného času potrebného na prijatie rozhodnutí oboch súdov. Audítori zistili, že do konca roka 2016 bol dosiahnutý pokrok v znižovaní výrazného počtu nevyriešených vecí, ktoré sa nazhromaždili na Všeobecnom súde. To sa dosiahlo v čase, keď sa ešte neprejavil vplyv reformy tohto súdu, po ktorej sa výrazne zvýši počet sudcov.
Súčasný prístup k správe vecí však nie je založený na lehotách prispôsobených jednotlivým veciam, zohľadňujúc pritom zložitosť, pracovné zaťaženie, potrebné zdroje a dostupnosť zamestnancov. V súčasnosti lehoty stanovené pre určité typy vecí slúžia len ako všeobecný cieľ, ktorý sa má v priemere dodržiavať. Hoci tento prístup nepochybne priniesol zlepšenia, priemerný čas potrebný na uzatvorenie určitého typu vecí alebo konaní nemožno porovnávať s pojmom primeraného času na vyriešenie jednotlivých vecí.
IT systémy sú takisto zložité a spoliehajú sa na starnúcu centrálnu databázu, do ktorej bol v priebehu času pridaný vysoký počet podsystémov, pričom chýba plne integrovaný IT systém na podporu správy vecí. Dlhodobejším cieľom Súdneho dvora EÚ je vyvinúť integrovanejší prístup IT na zlepšenie efektívnosti.
Audítori tiež vzali na vedomie, že v rámci Súdneho dvora EÚ sa už zvažuje vykonanie analýzy
nákladov a prínosov, pokiaľ ide o možnosť rozšíriť jazyk porád aj o iné jazyky než francúzština
na Všeobecnom súde. Táto analýza by pomohla posúdiť situáciu a poskytla by informácie, na základe ktorých by bolo možné prijať príslušné rozhodnutie.
„Rozhodnutia Súdneho dvora EÚ majú významné dôsledky pre jednotlivcov, spoločnosti, členské štáty a celú Úniu. Ak sa o veciach nerozhoduje v primeranej lehote, môžu sa tým zvýšiť náklady všetkých zúčastnených“, uviedol Kevin Cardiff, člen Európskeho dvora audítorov zodpovedný za tento prieskum. Ďalej vysvetlil, že „Súdny dvor EÚ by mal zvážiť presun k aktívnejšej správe jednotlivých vecí a meranie výkonnosti. Boli by tak k dispozícii informácie na podporu rozhodovania, aby bolo možné ďalej zvýšiť efektívnosť a zodpovednosť Súdneho dvora EÚ prostredníctvom podrobnejšieho predkladania správ o výkonnosti. S potešením môžem oznámiť, že Súdny dvor EÚ už súhlasil s tým, že v nadväznosti na naše zistenia podnikne opatrenia.“
