Maroš Šefčovič radí mladým: Budúcnosť je vo vede a technike

Slovensku chýba 20-tisíc odborníkov v oblasti IT. Mladí ľudia sa pri výbere vysokej školy obávajú technických a vedeckých smerov. Radšej si vyberajú humanitné smery, na čo následne dopláca slovenský trh.  Aj o tom bola Noc výskumníkov. Bývalý komisár pre vzdelávanie a súčasný šéf Energetickej únie Maroš Šefčovič v rozhovore rozprával o tom, ako Európska únia rieši túto problematiku a poradil mladým ľuďom, ako si správne vybrať. 

Noc výskumníkov bola zameraná aj na školstvo a jeho budúcnosť na Slovensku. V čom vidíte jej najväčší prínos? 

Najväčší prínos vidím v popularizácií vedy a vedeckých disciplín, lebo to je to, čo nám často na základných, stredných aj vysokých školách chýba. Vidíme, že mladí ľudia váhajú, či sa venovať vedeckým disciplínam. Skôr si volia smery, ktoré sa im v danom momente zdajú jednoduchšie. Avšak štatistiky potvrdzujú, že do budúcna práve tí absolventi, ktorí budú mať solídny základ v technike a vede budú mať oveľa ľahší život v hľadaní budúceho povolania. To sú presne tí experti, ktorí nám na Slovensku a v Európe chýbajú. Už dnes potrebujeme 20-tisíc špecialistov v oblasti informačných technológií. Vidíme, že nám chýbajú technicky zdatní pracovníci v automobilovom priemysle. Podpora mladých vedcov je preto veľmi dôležitá.

Veda a technika nie je u mladých ľudí veľmi populárna. Aké kroky robí EÚ, aby zatraktívnila tieto disciplíny?

Najväčším programom, ktorým sa snažíme situáciu zvrátiť je Erazmus. Pripomíname si jeho tridsiateho výročie. Za toto obdobie získalo deväť miliónov Európanov možnosť spoznať inú krajinu, študovať, pracovať alebo pôsobiť vo vedeckých kolektívoch. Získali kontakty a zistili ako sa pracuje v zahraničí. Tento program sa postupne dopĺňal o rôzne podporné programy výmeny vedcov.

Myslíte si, že mladí ľudia majú stále záujem o vedu aj techniku napriek škandálu s eurofondami? 

Myslím, že také problémy a škandály samozrejme vrhnú negatívne svetlo na to, ako sa s európskymi prostriedkami narába. Bol by som bol veľmi radšej, keby boli eurofondy spájané s pozitívnou emóciou. Ako pomohli zveľadiť krajinu, zrenovovať laboratória, alebo ako umožnili mnohým mladým ľuďom študovať v zahraničí. Myslím, že takéto incidenty nemajú rozhodujúci vplyv na to, či mladí ľudia budú študovať vedecké disciplíny. Skôr si myslím, že to záleží od učiteľov. Každý jeden vedec, ktorého som počul, buď v osobnom rozhovore, alebo aj v slovenských médiách spomenul, že jeho prvý krok k vedeckej kariére závisel od učiteľa, ktorý ho nadchol k štúdiu fyziky, chémie alebo, ako som mal včera možnosť rozprávať sa s mladým vedcom, ktorí pracuje v NASA, pre štúdium astrofyziky. To sú tie momenty, keď sa formujú mladí ľudia, keď majú pedagógovia obrovskú moc nadchnúť mladých ľudí pre tieto vedecké disciplíny.

Môže byť pani Lubyová novou šancou pre slovenské školstvo? 

Som presvedčený, že áno, lebo jedna z jej prvých ciest viedla do Bruselu, kde sa veľmi otvorene postavila k problému, ktorý musí riešiť s eurofondami. Mal som možnosť sa o prvom rokovaní rozprávať s kolegyňou, ktorá zodpovedá za to, ako sa tieto eurofondy čerpajú. Mala z tohto rokovania veľmi dobrý dojem. Pani ministerka má za sebou aj veľmi úspešnú dráhu vedkyne, pedagogickej pracovníčky a viem, že aj na katedre vied má veľmi dobré meno. Sú do nej z mojej strany vkladané veľké nádeje. Bolo by na škodu, ak by sa nám prostriedky na vedu a výskum , ktoré sú na Slovensku potrebné, nepodarilo vhodne využiť. Som presvedčený, že urobí maximum preto, aby všetky problémy odstránila.

Čím ste chceli byť, keď ste boli malý?

Chcel som byť profesionálnym športovcom. To mi pre rôzne zranenia nevyšlo. A preto som si vždy spomenul na slová mojej mamy: Uč sa, lebo športová kariéra môže byť veľmi krátka, čo sa teda potvrdilo. Potom som chcel byť chvíľu lekárom, ale pohovory boli náročné a nebol som si istý, či by som ich zvládol. Potom som sa cez ekonómiu a právo dostal až k štúdiu medzinárodných vzťahov, kde vlastne pôsobím doteraz.

Čo by ste odporučili mladým ľuďom, ktorí nemajú k vede blízko?

Myslím, že by sa hlavne mali riadiť zásadou, že sa majú snažiť nájsť si povolanie, v ktorom budú šťastní a spokojní. To je to najdôležitejšie kritérium. Keď sa rozhodujú o tom, čo budú v budúcnosti študovať, mali by ísť emócie a zdravá úvaha v jednej rovine.  Absolventi, ktorí sa dobre orientujú v technických disciplínach budú na trhu mimoriadne žiadaní a určite nemusí mať obavu z toho, že raz skončia na úrade práce. Vždy sa dá skĺbiť to, čo mám rád, čo robím rád s tým, čo mi zvýši šancu na dobré zamestnanie. To je odporúčanie, ktoré by som dal mladým ľuďom. Rovnako sa ho snažím tlmočiť aj mojím deťom, ale mladí ľudia majú vlastnú hlavu a často musia mať osobnú skúsenosť, aby sa presvedčili, že rodičia mali pravdu.

Na otázky spravodajského portálu EuropskeNoviny.sk odpovedal slovenský eurokomisár Maroš Šefčovič.