EuropskeNoviny.sk
EÚ očakáva, že na tohtoročnej konferencii OSN o zmene klímy (COP 23) sa opäť potvrdí záväzok medzinárodného spoločenstva zintenzívniť globálnu reakciu na zmenu klímy a dosiahnuť ciele Parížskej dohody.
Po nadobudnutí účinnosti historickej dohody v minulom roku sa hlavný dôraz kladie na vypracovanie jej vykonávacích usmernení.
Predseda Komisie Jean-Claude Juncker to vo svojom tohtoročnom prejave o stave Európskej únie v Európskom parlamente jasne zdôraznil: „Želám si , aby Európa bola lídrom v boji proti zmene klímy. Minulý rok sme nastavili globálne pravidlá hry v podobe Parížskej dohody, ktorá bola ratifikovaná práve tu v tomto Parlamente. Po rozplynutí sa ambícií v Spojených štátoch musí Európa zaistiť, aby sme z našej planéty znova urobili skvelé miesto. Je spoločným dedičstvom celého ľudstva.“
Komisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Cañete uviedol: „Parížska dohoda určila smer globálneho prechodu na moderné nízkouhlíkové hospodárstvo. Čoraz častejšie a intenzívnejšie extrémne výkyvy počasia na celom svete nám dôrazne pripomínajú naliehavosť výziev, ktorým čelíme. Teraz nastal čas premeniť želanie na skutok a urýchliť vykonávanie dohody. COP 23 bude kľúčovým momentom na zabezpečenie úspešného splnenia nášho prvého termínu: dokončenia pracovného programu Parížskej dohody do roku 2018.“
Dvadsiata tretia konferencia zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 23), ktorej predsedá Fidži, sa uskutoční v dňoch 6. až 17. novembra 2017 v Bonne (Nemecko). Zúčastnia sa na nej ministri a vládni úradníci, ako aj celý rad zástupcov občianskej spoločnosti a podnikateľského sektora.
EÚ očakáva, že na konferencii sa preukáže jasný pokrok, pokiaľ ide o vypracovanie technických predpisov a usmernení na vykonávanie ustanovení Parížskej dohody, napríklad v súvislosti s rámcom transparentnosti a 5-ročným cyklom ambícií, ktorého cieľom je pomáhať krajinám pri poskytovaní čoraz vyšších príspevkov. Pracovný program sa má prijať v roku 2018 na konferencii OSN o zmene klímy (COP 24) v Katoviciach (Poľsko).
EÚ dosiahla značný pokrok, pokiaľ ide o finalizáciu právneho rámca na dosiahnutie svojho cieľa podľa Parížskej dohody – jej celkového vnútroštátne stanoveného príspevku (NDC) – znížiť emisie skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 najmenej o 40 %. To zahŕňa revíziu systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) po roku 2020, stanovenie cieľov do roku 2030 na zníženie emisií pre odvetvia mimo ETS, akými sú napríklad doprava, výstavba a poľnohospodárstvo, a začlenenie využívania pôdy, zmeny využívania pôdy a lesného hospodárstva do právneho rámca EÚ pre opatrenia v oblasti klímy. Komisia má okrem toho v úmysle predstaviť 8. novembra balík návrhov týkajúci sa ekologickej mobility s cieľom ďalej uľahčovať prechod EÚ na nízkouhlíkovú mobilitu a nízkouhlíkové hospodárstvo.
EÚ je naďalej odhodlaná dosiahnuť globálny cieľ – do roku 2020 mobilizovať 100 miliárd USD ročne a do roku 2025 financovať opatrenia v oblasti klímy v rozvojových krajinách z rôznych zdrojov a výrazne zvyšovať finančné prostriedky na prispôsobenie sa zmene klímy. EÚ a jej členské štáty prispeli v roku 2016 na financovanie v oblasti klímy celkovou sumou 20,2 miliardy EUR, čo predstavuje nárast o viac ako 10 % oproti sume 17,6 miliardy EUR poskytnutej v roku 2015.
Okrem formálnych rokovaní COP 23 sa na konferencii v Bonne predstavia opatrenia v oblasti klímy, ktoré prijali rôzne zainteresované strany, vrátane miest a regiónov, podnikov a skupín občianskej spoločnosti. EÚ je silným podporovateľom globálneho akčného programu v oblasti klímy (GCAA), významnej platformy pre opatrenia viacerých zainteresovaných strán, a bude naďalej aktívne pôsobiť na tomto fóre.
EÚ budú v Bonne zastupovať Miguel Arias Cañete, komisár pre oblasť klímy a energetiky, a Siim Kiisler, minister životného prostredia Estónska, ktoré v súčasnosti predsedá Rade ministrov EÚ.
Podujatia počas konferencie o zmene klímy (COP 23)
EÚ počas konferencie zorganizuje viac ako 100 podujatí v pavilóne EÚ v Bonne (pozri odkaz nižšie). Tieto podujatia, ktoré usporiadajú rôzne krajiny a organizácie z Európy a ostatných krajín sveta, budú zamerané na širokú problematiku týkajúcu sa klímy, od transformácie energetiky až po úlohu lesov a oceánov, financovanie v oblasti klímy, výskum a inovácie, ako aj posudzovanie klimatických rizík.
S pozície radového občana Slovenska a regiónu Turiec – podľa toho ako sa v uvedenej oblasti OCHRANY životného prostredia, lesov , vody a pôdy u nás pracuje a zachádza – mám vážne obavy, že tieto aspekty sú v Bruseli buď neznáme alebo benevolenttne trpené , čo je vzhľadom k našej veľkosti a dôležitosti pochopiteľné , ale aj na takom území akým je Slovenská republika sa dá – aj naplňať váš program -ale aj ho a nielen čiastočne ignorovať a MY občania s tým nezmôžeme sami veľa,…
Musím súhlasiť s kolegom Dušanom. Nesúhlasím s ním v tom , že nemôžeme nič spraviť . Vačšina problému je na našej lokálnej úrovni. Ako však pohnete s ochranou prírody , keď tato je korumpovaná ťažiarmi dreva ako náš pán nemenovaný minister. Denno denne sa stretávam ako tiež ochrancovia prírody využívajú svoju funkciu len ako nástroj na zisk prosperity pre seba . Kým si to neuvedomíme , tak sa na Slovensku nič nepohne dopredu . Darmo budeme nadávať na Brusel . za väčšinu stavu prírody v Turci a na Slovensku si môžeme sami.