EÚ chce zriadiť trustový fond pre Ukrajinu, Gruzínsko a Moldavsko

Novembrový samit Východného partnerstva EÚ by mal viesť k zriadeniu trustového fondu pre Ukrajinu, Gruzínsko a Moldavsko a oceniť reformy partnerských krajín ponukou na vstup do colnej únie. 

Vyplýva to z nelegislatívneho uznesenia, ktoré schválil pomerom hlasov 519 (za): 114 (proti): 47 (zdržalo sa hlasovania) Európsky parlament.

Parlament privítal dosiahnutie významného pokroku v zavádzaní reforiem od ostatného samitu Východného partnerstva v Rige v roku 2015. Gruzínsko, Ukrajina a Moldavsko dnes profitujú z voľného obchodu a bezvízového styku s EÚ, pripomína prijatý text.

Poslanci sa však zároveň vyslovili za stanovenie jasných kritérií, ktorých naplnenie by malo predchádzať akémukoľvek budúcemu dialógu o bezvízovom režime. Zdôraznili tiež, že s krajinami, ktoré nedodržujú hodnoty EÚ a prenasledujú aktivistov v oblasti ľudských práv či novinárov, nebude ratifikovaná žiadna komplexná dohoda o voľnom obchode.

Parlament v súvislosti s nadchádzajúcim samitom, ktorý sa uskutoční 24. novembra v Bruseli, odporúča:

• zriadenie trustového fondu pre Ukrajinu, Gruzínsko a Moldavsko, ktorý by sa mal sústrediť na súkromné a verejné investície do sociálnej a hospodárskej infraštruktúry,

• vytvorenie modelu Východné partnerstvo+ pre pridružené krajiny dosahujúce výrazný pokrok v reformnom procese, ktorý by mohol viesť aj k ich pristúpeniu k colnej, energetickej či digitálnej únii alebo dokonca k začleneniu do schengenskému priestoru a k zrušeniu roamingových príplatkov,

• podporovať hospodárske reformy zamerané na postupné zrušenie monopolov, obmedzenie vplyvu oligarchov a boj proti praniu špinavých peňazí a daňovým únikom,

• udržiavanie kolektívneho tlaku na Rusko, ktoré by malo Moskvu primäť k riešeniu konfliktov na východnej Ukrajine, a na Ruskom okupovaných územiach Abcházska, Južného Osetska a Podnesterska,

• podporiť nasadenie ozbrojenej policajnej misie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) na východnej Ukrajine.

Vyhlásenia spravodajcov

„Navrhujeme veľmi konkrétne kroky, ktoré by mali garantovať úspech našej politiky východného partnerstva – formát Východné partnerstvo plus, ktorého súčasťou by mal byť trustový fond, nový európsky investičný plán a mechanizmus finančnej podpory pre implementáciu asociačných dohôd. Nie je venovaný oligarchom, ale bežným ľuďom, ktorým by mal pomôcť s energetickými úsporami, pracovnými miestami a celkovou rekonštrukciou štátu,‟ uviedla spravodajkyňa Laima Andrikienė (EPP, LT).

„Pristúpenie k colnej únii, energetickej únii, digitálnej únii, schengenskému priestoru a postupné odbúravanie roamingových príplatkov ponúka široké možnosti, ako by sa Východné partnerstvo mohlo a malo ďalej rozvíjať. Základnou podmienkou je však zavádzanie reforiem, na ktorých sme sa dohodli. Samit sa nesmie zaoberať len tým, čo sa podarilo dosiahnuť, ale čo sa ešte musí urobiť a kde je potrebné urobiť si domáce úlohy,‟ uviedol spravodajca Knut Fleckenstein (S&D, DE).

Súvislosti

Východné partnerstvo vzniklo v roku 2009 s cieľom prehĺbiť politickú a hospodársku spoluprácu a prepojenie EÚ so šiestimi krajinami: Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou.

Piaty samit Východného partnerstva sa uskutoční v Bruseli dňa 24. novembra 2017.