EÚ predstavila nové plány na riešenie prírodných katastrof

Tento návrh je základnou súčasťou programu predsedu Junckera nazvaného Európa, ktorá chráni. Iniciatíva vzniká v dôsledku komplexnejších a častejších prírodných katastrof, ktoré v posledných rokoch vážne zasiahli mnohé európske krajiny. Kľúčovým prvkom návrhu je zriadenie nástroja rescEU. Na európskej úrovni budú vytvorené rezervy kapacít civilnej ochrany, ako sú protipožiarne lietadlá, osobitné vodné čerpadlá, tímy pre pátracie a záchranárske činnosti, poľné nemocnice a núdzové lekárske tímy. Tieto kapacity budú dopĺňať vnútroštátne prostriedky a spravovať ich bude Európska komisia. Budú sa nimi podporovať krajiny postihnuté katastrofami, ako sú povodne, lesné požiare, zemetrasenia a epidémie. Len v roku 2017 prišlo v Európe v dôsledku prírodných katastrof o život viac ako 200 ľudí a zničený bol viac ako milión hektárov lesa.

Predseda Komisie Jean-Claude Juncker uviedol: „Ak členské štáty postihnú prírodné katastrofy a potrebujú pomoc, Európa sa nemôže nečinne prizerať. Voči prírodným katastrofám, ktoré sa v súčasnosti žiaľ stali bežným javom, nie je žiadna krajina v Európe imúnna. Chcel by som, aby Európska únia mohla v prípade katastrofy ponúknuť viac než je vyjadrenie ľútosti. Európa je kontinentom solidarity. Musíme sa pripraviť lepšie ako predtým a postaviť sa pri poskytovaní pomoci členským štátom čo najrýchlejšie do prvej línie.“

„Tragédie v lete minulého roku a v posledných niekoľkých rokoch ukázali, že náš súčasný systém reakcie na katastrofy, ktorý je založený na dobrovoľnosti, vyčerpal svoje možnosti. Výzvy, ktorým čelíme, sa zmenili, a preto sa musíme zmeniť aj my. Ide o otázkou solidarity a spoločnej zodpovednosti na všetkých úrovniach. Európski občania od nás očakávajú práve to a teraz sa obraciam na európske vlády a Európsky parlament, aby tento návrh prijali,“ uviedol Christos Stylianides, komisár pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie.

Návrh Komisie sa zameriava na dve vzájomne sa dopĺňajúce oblasti činností: i) posilnenie kolektívnej reakcie na európskej úrovni a ii) zlepšenie kapacít v oblasti prevencie a pripravenosti:

1. Posilnenie európskych kapacít v oblasti reakcie na katastrofy: rescEU

– bude zriadená rezerva nástrojov civilnej ochrany EÚ pre prípad reakcie v oblasti civilnej ochrany a jej úlohou bude pomáhať členským štátom reagovať na katastrofy v prípadoch, keď sú ich vnútroštátne kapacity preťažené. rescEU bude zahŕňať vybavenie, ako sú protipožiarne lietadlá a vodné čerpadlá, ktoré budú dopĺňať vnútroštátne kapacity. Všetky náklady a kapacity nástroja rescEU budú v plnom rozsahu financované zo strany EÚ a Komisia si ponechá operatívnu kontrolu týchto nástrojov a bude rozhodovať o ich nasadení.

– Komisia bude zároveň pomáhať členským štátom pri rozširovaní ich vnútroštátnych kapacít financovaním nákladov na prispôsobenie, opravu, dopravu a prevádzku ich existujúcich zdrojov. V súčasnosti sú pokryté iba náklady na dopravu. Nástroje budú súčasťou spoločnej rezervy zdrojov pre prípad núdzovej reakcie v rámci európskej rezervy pre civilnú ochranu, a budú sprístupnené v prípade katastrofy.

2. Zintenzívnenie predchádzania katastrofám a pripravenosti na ne

– Na základe návrhu budú členské štáty požiadané, aby vzájomne zdieľali svoje vnútroštátne stratégie prevencie a pripravenosti, aby sa mohli spoločne identifikovať a riešiť prípadné nedostatky.

– V návrhu sa posilňuje spolupráca a súdržnosť s ostatnými existujúcimi politikami EÚ, ktoré sa týkajú predchádzania a pripravenosti. Patrí medzi ne napríklad stratégia EÚ pre adaptáciu na zmeny klímy, európske štrukturálne a investičné fondy, Fond solidarity, právne predpisy v oblasti životného prostredia (napr. plány riadenia povodňového rizika a riešenia založené na ekosystéme), výskum a inovácie a politiky na riešenie závažných cezhraničných ohrození zdravia.

Návrh je takisto zameraný na zosúladenie a zjednodušenie administratívnych postupov s cieľom skrátiť čas potrebný na vyslanie pomoci.

Súvislosti

Mechanizmus civilnej ochrany je v súčasnosti založený na dobrovoľnom systéme, prostredníctvom ktorého EÚ koordinuje dobrovoľnú pomoc zúčastnených štátov určenú pre krajinu, ktorá o pomoc žiada. Ponuky pomoci koordinuje európske Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie, ktoré má sídlo v Bruseli. V posledných rokoch viedli extrémne poveternostné podmienky a iné javy k oslabeniu schopnosti členských štátov navzájom si pomáhať, najmä v prípade, keď viaceré členské štáty čelia rovnakej katastrofe súčasne. V takých prípadoch, keď sú prostriedky pomoci obmedzené alebo nie sú žiadne, EÚ nemá rezervnú kapacitu na podporu postihnutých členských štátov.

Rok 2017 bol poznamenaný mnohými katastrofami. Vtedy prišlo v Európe o život v dôsledku prírodných katastrof viac ako 200 ľudí. Prírodné katastrofy však majú aj vážny vplyv na hospodárstvo. Od roku 1980 prišli členské štáty EÚ pri extrémnych poveternostných a klimatických javoch nielen o ľudské životy, ale aj o viac ako 360 miliárd EUR. Len v Portugalsku sa priame hospodárske škody, ktoré v období od júna do septembra spôsobili lesné požiare, odhadujú na takmer 600 miliónov EUR, čo predstavuje 0,34 % hrubého národného dôchodku Portugalska.

Od svojho zavedenia v roku 2001 monitoroval mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany už viac ako 400 katastrof a dostal takmer 250 žiadostí o pomoc. Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany možno aktivovať v reakcii na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou, ale tiež podporuje pripravenosť na katastrofy a ich predchádzanie.

Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany zahŕňa všetky členské štáty EÚ, ako aj niekoľko ďalších účastníckych štátov mimo EÚ, a to Island, Nórsko, Srbsko, bývalú Juhoslovanskú republiku Macedónsko, Čiernu Horu a Turecko. Nástroj rescEU bude rozšírený do týchto zúčastnených štátov ako prejav európskej solidarity.