PESCO: Na Stálej štruktúrovanej spolupráci sa bude podieľať aj Slovensko

PESCO alebo stála štruktúrovaná spolupráca bola zriadená 13. novembra tohto roku spoločným oznámením 23 členských štátov EÚ vrátane Slovenska. Odvtedy sa k nim ešte pridalo aj Írsko a Portugalsko. 11. decembra ju ministri zahraničných vecí uznali za právne záväznú. Nemecký poslanec Michael Gahler (EPP) ju považuje za „centrálnu inštitúciu, ktorá zastreší doteraz izolované ostrovy spolupráce v oblasti obrany.“

PESCO – stála štruktúrovaná spolupráca

Ako už napovedá sám názov, PESCO (permanent structured cooperation) je štruktúrovaný proces spolupráce v oblasti obrany. EÚ ju má k dispozícii už osem rokov od schválenia Lisabonskej zmluvy, ale k jej naplneniu dochádza až teraz, v kontexte ohrozenie a neistej medzinárodnej politiky. Členské štáty však naj naďalej zostávajú suverénne, samé sa totiž môžu rozhodnúť, ktorých modulov a iniciatív v rámci PESCO sa zúčastnia. PESCO ich však do istej miery aj zaväzuje, pretože pri pristúpení zverejnili svoje konkrétne ciele. Tie sa budú každý rok hodnotiť a v prípade ich nenaplnenia môžu chybujúci členský štát ostatné krajiny vylúčiť z klubu.

Hlavný prínos PESCO spočíva v zdieľaní zdrojov, koordinovanom plánovaní, spoločnom vývoji výzbroje a vojenskej techniky. To prinesie nielen úspory (spoločným zadávaním verejných zákaziek), ale posilní aj interoperabilitu európskych armád. Európsku obranu by malo celkovo zefektívniť.

V správe, o ktorej bude Parlament hlasovať tento týždeň, sa uvádza, že európska dvadsaťosmička investuje do obrany len 40% toho čo USA, pričom je schopná v porovnaní s nimi generovať len 15% obranných kapacít. To svedčí o zásadnom probléme s efektivitou.

„Musíme prestať s tým, že európske krajiny si v zbrojárskom priemysle konkurujú, či už je to v rámci EÚ alebo pri exporte do tretích krajín,“ poznamenal k tomu autor správy Michael Gahler. 

Európsky parlament víta politickú vôľu aj praktické kroky k vytvoreniu Európskej obrannej únie

V utorok 12. decembra budú poslanci hodnotiť pokrok, ktorý Únia dosiahla v spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike. Ide o výročnú správu, tento rok však vo výnimočných súvislostiach, keďže dnes existuje silná politická vôľa prehlbovať spoluprácu v oblasti obrany. PESCO sa nakoniec nezúčastňujú len tri krajiny – Veľká Británia, ktorá hodlá z EÚ vystúpiť, Dánsko, ktoré ma na akúkoľvek spoluprácu v obrane výnimku a demilitarizovaný ostrov Malta. Štruktúrovanú spoluprácu PESCO doplňuje Európsky obranný fond, ktorý zriadila Európska komisia 7. júna a postup na monitorovanie investícií členských štátov do obrany, ktorý bude vykonávať Európska obranná agentúra.

Konkrétne a záväzné projekty

K posilnenej vojenskej spolupráci sa pridali všetky štáty EÚ okrem Dánska, Malty a Spojeného kráľovstva. PESCO sa má zamerať na konkrétne výstupy, akými sú napríklad spoločné jednotky rýchleho nasadenia, vývoj novej výzbroje a techniky a vytváranie jednotných logistických centier. V súčasnosti je definovaných osemnásť spoločných projektov, za ktoré zodpovedajú konkrétne štáty. Slovensko napríklad vedie projekt ohľadne protipožiarnej ochrany.

„Očakávam, že obranná politika bude mať hmatateľné výsledky a to vďaka tomu, že pod PESCO zahrnie konkrétne vojenské formáty ako napríklad mnohonárodné vojenské sily Eurocorps alebo európske velenie leteckej dopravy,“ komentoval poslanec Michael Gahler.

PESCO verzus NATO?

Kritici vojenskej spolupráce tvrdia, že akákoľvek európska obranná štruktúra bude kontraproduktívna, pretože oslabí NATO. Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg však PESCO uvítal. „Verím, že môže posilniť európsku obranu, čo je dobré nielen pre Európu ale aj pre NATO,“ vyjadril sa 13. novembra. Podobne to vidí aj parlamentný spravodajca Gahler: NATO sa podľa neho necíti ohrozené. „Som si istý, že tých dvadsať krajín EÚ, ktoré sú zároveň aj členmi NATO, sa postarajú o to, že PESCO bude úspešné nielen v zlepšovaní interoperability ale aj schopnosti nasadenia našich vojenských síl,“ uviedol.