EuropskeNoviny.sk
Bitcoin si ide svoje, už sa neoplatí ani písať o jeho raste a prekonaných métach. Treba priznať, že už začína byť bublinou. A to sme ešte len v začiatkoch, až teraz sa začali bežní ľudia pýtať na bitcoin. Napriek tomu sa z tohto rastu, či už ceny alebo záujmu, neteším. Dôvodom je to, že aj záujem je len často spájaný so špekuláciou a otázkami, kde vložiť peniaze a koľko môžem zarobiť. Z tohto pohľadu je to čistou bublinou. Väčšina nevidí cez zelené čísla potenciál blockchainu, ako technológie pravdy. Pre stromy nevidieť les. A na škodu je aj to, že aj samotní vývojári vnímajú Bitcoin ako budúce peniaze. Naopak, ja ho vidím nanajvýš v tomto kontexte ako transakčnú menu, prípadne spasenie pre krajiny s hyper-inflačnou menou. Napriek jeho problémom je stále rýchlejší a lacnejší ako platby v banke, nehovoriac o cezhraničných platbách mimo EÚ. Problémom je, že dopyt po bitcoine predbehol technologický vývoj, a tak to bitcoin nezvláda a množstvo transakcií nedokáže spracovať. Nevadí stále je ešte v plienkach, aj keď pomerne plných.
Regulátorom vo svete robí vrásky na čele. A to nie len on, ale aj ostatné kryptomeny, pretože sa legislatívne dajú len veľmi ťažko uchopiť. Je to mena, komodita alebo cenný papier? V každej krajine to vyzerá inak. Japonci a Kórejčania ho uznali za menu, preto sa väčšina bitcoinu obchoduje v týchto krajinách a to neprešiel ani polrok. Čína pre istotu „zakázala“ kryptomeny úplne. Samozrejme v úvodzovkách, pretože zakázala len burzy, kde sa ich väčšina obchoduje, napriek tomu kryptomeny v krajine „nevypnú.“ Potom sú tu krajiny ako Spojené kráľovstvo, ktoré kryptomeny nereguluje a ponecháva na zainteresovaných firmách, aby sa prehrabovali v legislatíve. Krajina prakticky čaká na ostatné, ako sa k tomu postavia.
A to už je čo povedať, keď bieloruský prezident Lukašenko, ktorý je už v úrade 23 rokov, pravdepodobne v blízkej dobe podpíše zákon v rámci ktorého sa legalizuje všetko v spojitosti s kryptomenami. Napríklad aj Malajzia má v pláne v budúcom roku regulovať kryptomeny v krajine. Slovensko tiež nie je pozadu a o kryptomenách sa aktívne diskutuje na pôde Ministerstva financií, a to je len dobre. Pozitívne je, že ho nevnímajú len ako menu, ale pozerajú sa aj na blockchain, technológiu pravdy, kde mena – ako jedna možnosť použitia blockchainu – je len ihlou v kope sena.
Kopu sena predstavujú ostatné možnosti, kde sa technológia pravdy môže použiť. Napríklad decentralizované databázy či registre. Predstavte si živnostenský alebo obchodný register, či notárske zápisy uložené na blockchaine. Ďalším pojmom nevyhnutne spojeným s blockchainom sú smart kontrakty tzv. inteligentné zmluvy, kde by ste uzatvárali vynútiteľné zmluvy bez potreby tretej strany, ktorá by nad vami oboma stála a v prípade problémov vymáhala od druhého nesplnené podmienky. Decentralizovaný internet alebo zdieľanie informácií, kde by ste poskytovali/využívali úložisko na počítači pre dáta iných. Ďalej je to internet vecí alebo manažment zásob, ktorý by mohol fungovať samostatne a fungovanie predmetov alebo strojov vo výrobe by sa do veľkej miery zautomatizovalo.
Tak ako som písal v úvode, kryptomeny sú ešte v plienkach. Je už množstvo iných kryptomien, ktoré sa zameriavajú na jednu zo spomínaných oblastí. Napriek tomu, stále len s chabými výsledkami, pretože ako každý vývoj si to vyžaduje čas. Nepomáhajú tomu ani vývojári bitcoinu, ktorí silou mocou presadzujú jeho menové využitie a vidia ho ako budúcu smrť bankového systému.
Komentár pripravil Martin Lindák, Nadácia F.A. Hayeka.
