EuropskeNoviny.sk
V súčasnosti prebieha na európskej úrovni diskusia, ktorá reaguje na množstvo plastov a plastového odpadu vo svete. Keďže sa množstvo plastov nedostatočne zbiera a následne nerecykluje, v prírode, a najmä vo vodách a oceánoch, dochádza k jeho voľnému hromadeniu. Podľa dostupných informácií organizácie Greenpeace, v oceánoch ročne skončí 12,7 miliónov ton plastov.
Často sa hovorí o plastovej polievke, na ktorú sa naše oceány menia. Podpredseda Európskej komisie Frans Timmermans uviedol, že „ak nezmeníme spôsob, akým vyrábame a používame plasty, potom ich do roku 2050 bude v našich oceánoch viac ako rýb.“ Plasty sa zároveň v oceáne dostávajú do každej časti potravinového reťazca, keďže mnohé živočíchy si ich mýlia s potravou (video) a v konečnom dôsledku sa v podobe mikročastíc dostávajú aj do rýb, ktoré konzumujeme.
Európska komisia vydala v januári celoeurópsku stratégiu pre plasty, ktorá má byť súčasťou prechodu na vyšší stupeň obehového hospodárstva. V tomto smere sa navrhuje riešenie v podobe obehového hospodárenia s plastami prostredníctvom účinnej recyklácie, ktorá by viedla k udržateľnému nakladaniu s nimi. Zároveň navrhuje zmeny spôsobu, akým sa výrobky v EÚ navrhujú, vyrábajú, používajú a recyklujú.
Aj Európsky parlament sa snaží upozorniť na problémy, ktorým momentálne čelíme v súvislosti s plastami. V apríli prebiehala na námestí Európskeho parlamentu výstava Oceans Plastics Lab, ktorá prezentovala výsledky súčasného medzinárodného výskumu o znečistení morí. Európsky parlament v súčasnosti pripravuje aj správu, ktorou reaguje na stratégiu Európskej komisie. Upozorňuje na jej nedostatky a odporúča dodatočné iniciatívy. Zdôrazňuje sa najmä to, že v súčasnosti existuje politicky vhodná klíma na presadenie zmien a prechod na obehové nakladane s plastami. Stratégia o plastoch by mala slúžiť aj ako stimul pre nové a obehové podnikanie, produkciu a spotrebu.
Europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA, ECR) na jednej strane uznáva, že plasty sú stále užitočný materiál, ktorý je náročné nahradiť, avšak „to ako sa s plastami nakladá je neudržateľné. Z 25,8 miliónov ton plastov vygenerovaných v EÚ každý rok sa len 30% vyzbiera na recykláciu. To má negatívne dôsledky pre životné prostredie, hospodárstvo a možný vplyv aj na zdravie.“
Podľa návrhu správy by sa na dosiahnutie prechodu na obehové hospodárenie s plastami malo začať s riadnym nakladaním s odpadom a materiálmi. Členské štáty by v tomto smere mali uskutočniť kroky na implementáciu všetkých iniciatív EÚ a legislatívy súvisiacich s plastami. V návrhu správy sa preto Európska komisia vyzýva, aby ako všeobecný princíp uznala „circularity first“. Ďalej sa v nej uvádza, že jednorazové plasty musia byť účinnejšie recyklované a musí dôjsť k podpore spôsobov, ktoré by zabezpečili vysokú úroveň ich zberu. Dôležitou témou sú aj bio-plasty, ktoré zostávajú len podporným riešením situácie, keďže nie sú najúčinnejším spôsobom a je nevyhnutný ďalší výskum. Návrh správy takisto vyzýva aby bol vybudovaný jednotný trh pre sekundárne (recyklované) plasty, vrátane stanovenia štandardov kvality a pravidiel, ktoré by určovali povinné množstvo recyklovaných plastov vo výrobe produktov.
Otázny je v súčasnosti aj vplyv mikro-plastov, ktoré sa nachádzajú v množstve výrobkov. „Súhlasím s návrhom zakázať ich používanie v produktoch ako kozmetika alebo čistiace produkty, ak existujú aj šetrnejšie a ekologickejšie alternatívy. V niektorých európskych krajinách sa už prijala legislatíva, ktorá zakazuje používanie plastových mikročastíc v niektorých druhoch kozmetiky. Je to trend, ktorý by mohol pokračovať aj v ďalších štátoch, vrátane Slovenska“ uvádza ďalej poslankyňa.
Európska inštitúcie sa momentálne snažia nielen o zmenu ekologickú, ale aj o spojenie s ekonomickou výhodnosťou a zmenou na obehovú ekonomiku, v ktorej sa plasty po prvom použití budú môcť opäť využiť. Keďže v súčasnosti existujú vhodné politické a ekonomické podmienky, zdá sa, že riešenia pre súčasnú situáciu s plastami budú môcť byť aktívne implementované. Do tohto procesu sa však pochopiteľne budú musieť zapojiť aj členské štáty, súkromný sektor a jednotlivci spoločne.
